Viem, že sú dni, keď by si najradšej nebol. Dni, keď pochybuješ o tom, či dokážeš ešte nájsť silu, aby si mohol pokračovať ďalej, pretože si vyčerpaný.
Ale držíš sa pokope. Usmievaš sa a pokračuješ tak, ako keby všetko v tvojom vnútri bolo v poriadku.
Pomáhaš ostatným bez toho, aby si premýšľal o pomoci sebe. Nechceš sa zdať byť slabým. Nechceš vyzerať ako bremeno.
Viem, že to bolí.
Neviem, čím si teraz prechádzaš. Možno je to rozchod. Možno je to práca alebo škola alebo milión ďalších vecí. Ľudia od teba veľa žiadajú a ty nikdy nikoho nesklameš. Nikdy ich nesklameš. Nakopeš sa do zadku, len aby si pomohol ľuďom, ktorí ti ani nepoďakujú. To si vyžaduje silu.
Chcem ti teda poďakovať za tých, ktorí nevedia oceniť, čo pre nich robíš. Chcem ti prejaviť vďaku za tých, ktorí nevidia, čím prechádzaš. Vďaka tebe to vyzerá ľahké a preto si ľudia neuvedomujú, ako hlboko ťa to teraz bolí.
Ale vidím to. Tvoje unavené oči sa pýtajú, či je toho ešte viac, ako to, čo práve práve cítiš.
Počúvaj - začnem tým, že som na teba hrdý, na to, aký silný si. Sila, ako tá tvoja, pochádza z tichých bitiek, o ktorých ľudia nevedia, že ich zvádzaš. Pochádza zo sĺz, ktoré potláčaš alebo skryto plačeš. Je z nocí, keď si hore a premýšľaš, či niekedy bude lepšie.
Ale ver mi - ten nenaplnený pocit je dobrý. Je tu, aby ti ukázal, že ešte nie si na správnom mieste. Necítiť sa dobre, je dobré. To znamená, že rastieš.
Ale potrebuješ pokračovať. Skúšať ďalej. Pracovať ďalej. Nestrácaj vieru. Pretože je to v tých chvíľach, keď sa chceš postaviť, odísť a prestať, tam je niečo obohacujúce.
Na druhej strane toho zmätku, zlomeného srdca a smútku je niečo.
Len sa tam musíš najskôr dostať.
Vedz však, že nie si v tom sám .... Odin