Dobry den, chcela by som si vypocut vas nazor.
Mam 17 a liecim sa na hpo, od 11 tich sa sebaposkodzujem a v 13tich mi zacali silne depresie. Moja mama to nebere vobec vazne a pri kazdej hadke musi nieco vytiahnut ze nech sa nezabudnem rezat a stale skonci u toho ze jej s nicim nepomaham a neupratujem pritom robim najviac co dokazem.Nedavno sme mali vacsiu hadku a povedala ze je zz to mna psychicky na dne ze sa chce tiez rezat, v momente som odisla a doma ma nevideli 2 dni. Neviem fakt uz ako mam toto zvladat ona vzdy musi byt chudinka, obet. Iba ona ma pravdu a vsetci ostatny su zly. Predstavne si ze pridete po dlhom dni zo skoly a brigady a chcete sa najest a niekto vam stoji pri taniery a povie " budes ma pocuvat co budes jest ja ti poviem kedy budes jest a ako budes jest" zabudla som podotknut ze mam zachvatove prejedanie a nadvahu a proste neviem sa zastavit ked zacnem jest ale nikto ma nechape a vsetci do mna iba idu ze mam cvicit ze by som bola krasne dievca keby schudnem a taketo veci pritom nikto nevie ake tazke je bojovat s vlastnou hlavou ked kazdy problem riesite tym ze sa prejete alebo sa porezete. Mam choro nastavenu hlavu od maleho decka za par tyzdnov som dospela a strasne sa bojim buducnosti ci budem takato stale bojim sa ze to po mne zdedia moje deti alebo ma uvidia v depresivych stavoch ako nebudem schopna sa postavit t z postele...to je moja najvacsia nocna mora strasne sa chcem vyliecit chcem sa konecne prijat taka aka som necitit ku sebe nenavist a mat zdravy vztah ku jedlu. Neznasam moje telo ale nedokazem prestat jest neviem s tym prestat a zato sa strasne nenavidim ku nikomu necitim taku nenavist ako ku samej sebe.