Vikinka sa v rámci jej možnosti celkom pekne zlepšuje.. Skočiť pre ňu nieje jednoducha činnosť, vzhľadom k jej motorickym schopnostiam a reflexom zodpovedným za pohyb, ktorý je u nej nedozrety sú pre ňu činnosti ako skákanie, behanie, státie na jednej nohe atď veľmi náročné a musí vynaložiť všetko úsilie... Od doby co praktizujene terapiu balans sa v tomto smere posúva celkom rýchlo... terapia spočíva vo vyvolávani rôznych reflexov a následne by mali odzniet ale nedá sa povedať ci to bude mať v uspech vo vsetkom...zakladny morov reflex, s ktorým sa nenarodila - co u detí s ds je typické, ten sa nedarí vyprovokovať... zdá sa ze sa zhoršil tonicky reflex, čo z pohľadu terapeutky je pozitívne, lebo sa v hlavičke niečo deje... pre nás to znamenalo aj posun vzad v podobe nezvládnutia udržania potreby a tak sa začala pocikavat a rovnako neudržala ani stolicu... nedá sa určiť v čom sa zhorší, ale vedeli sme že musíme rátať aj s negatívnym vplyvom.. toto obdobie trvalo asi dva mesiace... kedze som to vedela, terapiu sme ukončiť nechceli, chceme skúsiť bojovať a urobiť, respektíve využiť aj túto možnosť na zlepšenie jej života...
terapiu absolvujeme cca pol roka a posunula sa dopredu vo viacerých úkonoch...
-lepšia komunikácia, zlepšuje sa v slovíčkach, vo výslovnosti, kladie otázky typu prečo... rozpráva vela i keď nie čisto, ale rozpráva (samozrejme ma natom podiel aj logopedicke starostlivosť)
-je malinko odvážnejší, z čoho vypliva že sa menej boji deti, v škôlke si už nenechá vziať hračku, povie, teda začína hovoriť co sa jej nepáči
-zlepšila sa v hrubej motorike, začína skákať, prestala sa báť kolotoča a vylezie po rebríku na suchacku a nebojí sa spustiť... lepšie znáša prípadnú nehodu, ak sa udrie..
-začína používať fantáziu, dokáže sa hodiny hrať sama so sebou, doposial to boli hry vedené nami, i keď sme ju k samostatnému hraniu viedli, nevedela to..
-čo má neteší je, že odmieta jedlo, skor ako skúsi, doposiaľ zjedla všetko... na jednej strane ma nato právo, predsa ani ja nezjem všetko na druhej začína sa k tomu stavať jednoducho povedané drzo... ale je to mala osobnosť a rešpektujem...
-co sa týka kreslenia, písania, v tom sa stále neposuva a je to pre ňu veľmi náročná činnosť.. Súvisí to aj s pohybom oči, ale to je zas zato zodpovedný iný reflex, kde ešte nevieme či pomôže... Čo mi terapia dáva, je to, že som pochopila aku dôležitu funkciu zohráva mozog, čo všetci vieme, no teraz keď mi terapeutka vysvetľuje činnosť všetkých refkexov, som pochopila prečo viktorka veľa vecí jednoducho nevie, a nie preto že je hypotonicka a ma Ds - ma to svoj podiel,, viny,, - rovnako nie preto ze ma menšie IQ, samozrejme aj to sa nedá vylúčiť, a ani nie preto nevie napríklad stat na jednej nohe alebo skočiť, nie preto žeby bola svojim spôsobom lenivá či ťarbava, ale z veľkej časti sú zato zodpovedne reflexy, ktore su prítomné, pričom každý má svoju fázu vývoja v danom období... príklad :morov r. zaniká cca do štvrtého mesiaca dieťatka aby mohli nastúpiť ďalšie, zodpovedne za chôdzu atď... vikinka tento reflex nemaka prítomní, čo znamená že sa nemohli plne rozvinúť ostatné.. Neznamená to ze sa nenaučí lozit, sedieť, chodiť, jest, všetko sa naučila, ale s tým rozdielom že si to musí vydriet a vynaložiť veľkú námahu aby to dokázala... nieje to tak akosi automatické..
A aj preto si vážim a s veľkou vďakou hľadím na každý jej posun ako je aj v tomto kroku, jednoduchy skok s kameňa...
Ďakujem za takú možnosť ako je terapia balans..
Ešte by som dodala, že všetko môže byť aj s vývinom ako takým, rastie, učí sa, vyvyja sa.. To či by to fungovalo rovnako aj bez terapie to sa určiť nedá, to by museli byť dve Vikinki ale vzhľadom k faktu že sa posúva plynule dopredu pripisujene terapie celkom úspech.. vikinka mala vždy fázy, pár týždňov nič, niekedy aj tri mesiace nič a učila som ju každý deň čo bolo treba a keď som už to chcela vzdať, prekvapila ma úspechom... mavala takéto skoky.. Kým od kedy sme na terapii ide všetko akoby plynule...
Uvidíme dokedy bude táto terapia úspešná, v prípade, že sa nebude nič diať, nebude mať viac význam v nej pokračovať.. Kiežby sa ešte dlho niečo dialo, som ochotná zvládať aj regresy, pretože viem že mozog začína viac,, makať,,

mini videjko jej skoku
https://m.facebook.com/story.php?story_fbid=204...

Je to naše šikovné dievčatko, či už zvládneme všetko, alebo nič, nieje to pre mňa až tak dôležité.. Je naším cieľom jej skvalitniť budúcnosť, no ak prídeme do fázy kde to skončí, pokúsime sa naučiť to prijať.. teraz máme nadej a ja sa jej nevzdám Na prvom mieste bude ale vždy Viktorka a to ze ju milujeme takú aká je, aj v neúspechu aj s nízkym IQ, je milovaná a to ostatne natom môžeme skúšať pracovať.. život mame pred sebou No najviac zo všetkého si chceme uchrániť lásku a dovoliť nech je stale silnejšia...

Vikinka sa chcela pochváliť novým slovom a zastavila sa pri kope dreva..
,, maminka pozli, ja viem ako sa to vola ''
Nooo,vedela by si to pomenovať ?
,, jasne, to sú poookolienky"
Chcela povedať,, polená,,

Viki sa oblieka a babka s jej prihovára..
Dáš mi tvoje ponožky?
-aaale veď sú tí malé...
Ale čože by mi boli malé..
-aha pozli, ja mam malu nožku a ty máš veľkú..babka? a keď som s narodila bola som taká malička, šak?
Bola si malička, a keď som ťa prišla pozrieť, takto som ťa pohladkala po tváričke...
-no a teraz už niesom miminko
Nie, už si velke dievčatko, ale kúpime si miminko,čo ty nato?
-ale babka nemoheme si kúpiť (vážne zdôraznila)
Čoby sme nemohli,mame korunky a kúpime..
-aaale babka, čo si vymýšľas, babatko sa kúpiť nedá, musí vylast v maminkinom blusku..
(s vážnosťou v hlase to zdôraznila a odišla sa hrať )

,, maminka ja sa teším na pánok ''.
Vikinka ma veľmi rada spánok, to bude mať po mne a ja som veľmi vďačná za ČAS ktorý pre ňu mam

https://m.facebook.com/story.php?story_fbid=202...

Každé ráno, veselé ráno Aj keď vstanem ľavou nohou, viki si deň nenechá pokaziť, skor nakazí svojou náladou... Radosť pri nej vstávať..Len deti vedia priniesť úprimnu radosť, ku ktorej im stačí len máličko... Dnes sa viki tešila, že ide do škôlky a že je vonku teplučko

Po návrate domov si viki sadla v chodbe na fit loptu,že sa vyzuje, ja som šla medzičasom dať prať, keďže kým sa viki vyzuje mám koooopu času
Hovorím na ňu, ale žiadna reakcia.. pýtala som sa, či sa už vyzula.. Keďže ticho a dieta nieje najlepším indikátorom, šla som ju hneď pozrieť... A ona smutne sedí naďalej a plače.. Ale plakala potichučky, len slzy jej padali spod okuliariky po tváričke.. Tak som si ju objala a čakala som na odpoveď, prečo plače... Po chvíli mi povedala,, lebo sme nemali lokopediu,,
To moje dievčatko sa chcelo učiť s logopedičkou Ona tak poctivo berie všetko čo má na plane a dnes na nas zabudli, keďže p. logopedka mala dovolenku, a zabudla že máme posledný termín...moje malé smutné, také trápenie v jej dušičke... ️

Hrubá motorika pre Vikinku nieje samozrejmosťou, ale nevzdáva to a trénuje ako jej sily stačia a hlavne SAMA síce spadla, ale vstala, pošuchala si kolená a bojovala do posledného schodu-poriadnych teda...i keď by som ju aj na rukách vyniesla pri pohľade ako sa trápi, musím sa ovládať a nechať ju popasovať sa...

Keď aj v kostole je,, detský kútik,, koberec a par hraciek

Miláčik spinka s rúčkou,, v pozorne,, podvedome si myslí že ma ešte kanilku... v nemocnici takto držala rúčku neustále, nechcela ani pohnúť, vraj aby jej neusla hadička...

Vikinka je už v poriadku, včera nás pustili domov, a teraz čaká na ďalší odber na štítnu žľazu... Ručičky ma už od modriniek ale, vraj sa nebojí a teší na poobede na veľký koláč 🥧 za odmenu naše statočne zlatko

Moja krásna vikinka, a,, čistá,, zajtra by nás mali pustiť.. ešte chcú mať pod kontrolou ustupujúci zápal, ale vyzerá žeby nebol dôvod tu zajtra ešte pobudnúť...

Vikinka sa ma pýta :
,, maminka a kam ideme a moheme zobrať kocik?,,
Jasne, nebudem ťa trápiť cupita im, keď si slabučka..
,, a maminka, keď som bola mala, bola som v kočíku? a nevedela som chodi?a plečo si ma vozila, a plečo si ma nosila na lúkach a plečo si ma nosila na koniku...? Plosim ťa, vieš mi povedať plečo?,,
To sú mi otázky ps... flaky sa jej nezlepšíli, teraz ma vysypana celú tváričku, začína byť placliva, nevládze chodiť, no uvidíme co povie dr. ktovie či nás nepošle do nemocnice...

Prosím vas to nevyzerá na kiahne? inkubačne by mi to ani nesedelo, ulinula uz dlha doba.. dnes ráno sme boli na kontrole u dr a nemala nic, este berie antb a teraz toto.. vraj ju to nesvrbi, sem tam sa poškriabe... poobede som si nic nevšimla, spinkala od druhej do šiestej... mam jej nato niečo dať? neviem zeb, reakcia na jedlo? na večeru mala tmavy chlieb s lucinou a šunkou, plus čaj a teraz ma napadá že si dala citrón do čaju... ale to by svrbelo ci? alergia na citrón zeby? raz mala po antb alergiu, to som jej ja z nevedomosti dala kivi, úplne som zabudla ze aj citrón nieje dobrý na antb... ak je to z toho, zmizne to? juuj, teraz ma to trápi

Viktorka je naším nositeľom dobrej nálady a mojou učiteľkou
https://m.facebook.com/story.php?story_fbid=199...

,, maminka? moja milá maminečka,,
,, ja to zvládnem (slovo povedané bez chyby aj krásne,, z,, znelo) .. Sama, pozli..
- čo zvládneš?
,, no chodiť, keď som bola miminko, tak som nevedela, šak?,,
A maminka, pozli aj rovnováhu viem ( zaznelo krásne písmenko R)
Maminka pojdeš so mnou na kváliu? (tým myslela na kalvariu, je to milé ako deti komolia niekedy slova)

Keď susedove čerešne stráži ovca len ma tak trhlo, keď vyskočila si aj ovca odtrhnúť z konára tak sme sa delili o čerešne všetci štyria

Viktorka krátko pred spaním, unavená ale dobre naladená...
Ps.terapia zdá sa má svoj úspech, donedávna sa vôbec netočila, nemala rada ani kolotoč, podľa slov terapeutky, pravdepodobne preto, lebo jej vestibularny systém je ešte nedozrety... (je zodpovedný za udržovanie rovnováhy)
https://m.facebook.com/story.php?story_fbid=197...

S Viktorkou sa tak dobre spolupracuje Ráno sme mali odobrať moč, keďže každé ráno už pekne chodí na toaletu, brala som to za samozrejmosť... Ako na potvoru bolo toho tak málo, že sonm nič nevzala, chcela som stredný prúd,čo už vikinke nevydalo plus nevedela sa mi poriadne nastaviť, až mi strpla ruka.. Tak som jej dala pohar vody s tým že je potrebné aby ho vypila a skúsime to v škôlke ️.. Viki súhlasila a poctivo na prestávky vypila plný pohár 🥤..
Prišli sme do škôlky a Viki hneď,, maminka moheme na zachodik, máš kúmavku,,?
Tentokrát sa mi aj nastavila a rúčkami sa nadvihla a krásne nasmerovala na skúmavku a mame čo sme potrebovali...
Vikinka je úžasná v týchto záležitostiach, krásne spolupracuje u každej prehliadky a lekári ju radi vyšetrujú, nezabúdajú dodať aká je vzorná pacientka som na ňu pyšná
Keď mala rok kúpila som jej lekársky set, považovala som to za dôležité ako jej vysvetliť čo musí absolvovať... Nato aby pochopila že injekcia bolí, som ju pripravovala tak, že som ju ustipla( neplakala bolo to láskavé uštipnutie ktoré očakavala)väčšina detí sa rado hraje na doktora, tak sa viki naučila čo je fonendoskop, čo je injekcia,vyplazenie jazyka a palička k tomu, klepanie po brušku, kladivom ako na neurologii a tak ďalej.. a každá prehliadka bola bez stresu, vždy vzorne sedela, akurát čo ešte nevie je z hlboka sa nadýchnuť...
Manžel veľakrát považuje niektore hračky za zbytočné, no s odstupom času uzna že to malo význam.. Tak bolo preňho zbytočne tento set na liečenie, kuchynka na varenie, či tentokrát bábika, rôzne pomôcky edukačného charakteru nepovažujem za hračky... Podľa neho sa s tým nehrá, čo ma pravdu ale nehrá sa len ked je doma.. pretože tatino je celý týždeň preč a ked je doma vikinka si volí iné hry, čo je dobré, aby nemala stereotyp.. kuchynka, babika su našou doménou, chodím k nej na čaj a na,, klebety,,
Tatino si musí,, odtrpiet,, neustále liečenie macka uška, ktorý trpí na,, anginu, zapal pliedušiek, zapálené uška, vysoké teploty, pichanie injekcii a novinka zlomená noha,,
Najlepšie pred dvomi rokmi pochopila ako bolí injekcia tak, že ju pichla včela , a to si zapamätala.. Neutešujem ju, v zmysle to neboli, to zvládne, najprv jej vysvetlím co ju čaká, potom potvrdím že áno injekcia bolí a nasledne ju povzbudím.... takto to funguje a Vikinka sa nebojí a každý odber zvláda s úsmevom, nedávno ešte aj sama povzbudila sestričku, pretože vždy sa musia triafat na slepo a niekedy to nejde a ihlu musí vsunut až takmer na doraz vikinka povzbudila vtedy sestričku,,, to nevadí, to zvládnem, ja sa nebojím ,,
Takže čo som vlastne chcela touto dlllllhou správou povedať?
Že som pyšná na svoje dieťa, a je pre mňa ako dospelú ženu povzbudzujúce ako dokážu deti statočne zvládať mnohé situácie, kde nám veľakrát od smútku trha srdce , oni povzbudía svojim úsmevom a statočnosťou práve nás...
Deti su úžastne stvorenia, plne lásky, nehy, bojovnosti, vytrvalosti a nádeje... Deti sú DAROM z neba a našou povinnosťou je ich milovať, chrániť.. .. Aspon o to sa usilujeme my u našej babmulky...

,, Úprimný smiech a hlboký spánok, sú najlepším liekom,, .... ak si odmyslím nočné cestovanie, odkopavanie, tulenie sa ku mne, bol by to hlboký spánok no možno raz....

Na deň matiek sa na učiteľka spýtala, či nechcem nechať viki vystúpiť s pesničkou.. Áno, prečo nie, skúsit môže.. Cely týždeň si doma sama pre seba spievala piesen, vzhľadom k jej schopnosti reči ju vedela aj pekne artikulovat.. Keďže svoje dieťa poznám, vystúpenie dopadlo, presne tak ako som v duchu predpokladala Čo značí, nedá sa rozumieť ale predtým som sa spýtala Vikinky či chce vystupovať... povedala mi, že áno, vraj mi chce povedať pesničku.. tak som si povedala, dobre, keďže mame doma veľmi jemné a krehké dievčatko, potrebuje posilniť svoje sebavedomie... Napriek treme a strachu to zvládla perfektne, už len to že nešla z pódia a dokázala tam stať kým nebola na rade... Ešteže mala opasok, ktorý jej pomáhal zvládnuť situáciu A tu je kratucke video ako sa pokúšala zaspievať notoricky známu piesen,, viažem si kitičku,,
A takéto krehké dieťa mi doma v skutočnosti aj mame
https://m.facebook.com/story.php?story_fbid=196...

Vikinka a jej obľúbená knižka https://m.facebook.com/story.php?story_fbid=196...

Maminka pomoheš mi? Miminko chce vidieť na cestu, vieš, tak ho dám dopledu,,....
,, Ďakujem mamička ( to je pre mňa nové pomenovanie ) ty si pekná, milá a talotliva (starostlivá),,
Každý deň sa mi dostávajú podobne vyznania nieje nič krajšie ako keď vás vlastne dieťa miluje a cíti sa v bespeči a nepozerá na svoju mamu so strachom v očiach... Vie že bude objímane kedykoľvek a nemusí samé sedieť v tichosti a túžiť po objatí... Nemusí sa báť pýtať, lebo vie, že z úst mami vychádzajú láskavé slová, ktoré mu budujú sebavedomie a nepočúva slová, ktoré mu ničia detskú dušu... Vie že je šťastné lebo nemiluje svoju mamu so strachu, a je ešte šťastnejšie keď sa rozbehne do náruče svojho tatina, ktorá je neustále pripravená ho zdvihnúť do neba Milované dieťa =šťastné dieťa = Vikinka

Všetko najlepšie Viktóriam

Na Vikinku sa lepí nádcha a je taka ospala... Vypytala si bylinkový čaj , pýtam sa jej, či sa chce hrať...
,, nie nechcem,, tak smutne odpovedala... A čo by si chcela robiť?
,, chcem sa mojkať pli tebe,, a dodala
,, budem sa lepiť ako cuklik ,, som uplne v šoku aké prirovnania a zmysluplne začína používať, sama od seba

Včera prišiel tatino a viki ho ťahala za ruku do izbičky...
,, aha tatino, pozli, čo mi maminka ulobila,lebo budem mať nalodediny,.... no v máji dvadsiateho štvlteho, vieš. ,,
Aby ich už nehladala po byte, kde su schované, stále nechápe že je to deň ...

Pýtam sa viki, či nechce obľúbeného macka...
-nie, nechcem...
Chceš spinkať sama? Ja keď som bola malinka spala som s mojim mackom..
- ááno? no ja nechcem, budem sama pli tebe.. Dobre, tak dobrú nôcku..
-a kam ideš?
Do obývačky, a ty spinkaj ( pozrela na mňa smutne)
-ale nechoj..
A prečo? nevieš zaspinkať?
-nemohem spať, lebo ťa nebudem vidieť
Hlavná vec že sa mi otočila chrbtom a drieme a vraj už nemám ani čítať rozprávky, ale nemôžem ani odísť a tak len čakám kým zaspí...
A ako som toto dopísala tak už spinka ️ Nikdy za mnou nepakala, neplakala ani keď šla prvý deň do škôlky, neprejavila sa u nej separačna úzkosť, keď bola malinka a teraz mi svojim spôsobom povie že ma potrebuje vidieť a cítiť pri sebe Kiežby mohlo každé dieťatko zaspávať pri milovanom človeku a cítiť, že je milované....

kým sa nauči čisto rozprávať, to ešte potrvá ale dúfam že to za rok už nejak dáme kým pôjde do školy.. musíme trošku viac zabrať
https://m.facebook.com/story.php?story_fbid=193...

Kiežby j moje rána boli optimistické ako viktorkine https://m.facebook.com/story.php?story_fbid=193...

,, maminka ty si mala nalodeniny v malci, tatino mal v aplili a telaz som na lade ja,,
no to sa ešte napočúvame
ps: tie vety su čoraz rozvitejšie a zrozumiteľnejšie

Úprimná radosť, keď kúpime džús skoro ako Vianoce pýtam s či jej chuti...
,, ano maminka, teším sa a som šťastna aj, lebo mam maminku a tatínka,,
Vikinka spomína niekedy na Moniku zo škôlky, keďže sa ma pýtala prečo byva v domove... Teraz vie že ona maminku a tatinka nemá... a vikinka má.... aj preto jej naposledy darovala nejaké svoje veci hračky, sice na môj podnet, ale s radosťou sa vzdala hračiek aj ked sa jej páčili... ono časom zabudne ake hračky, či oblecko dala, ale nezabudne že darovala dievčatku, ktoré nemá maminku a viki vie, že je to správne... kiežby sme veľakrát aj my dospelí nezabudli nato, čo je správne