Častokrát sa pri domácich prácach veľakrát zamýšľam nad nespravodlivosťou v živote, častokrát sa pýtam pána Boha, prečo je to tak, prečo to dopustí a po dôkladnom rozmýšľani si potom uvedomím, že to vôbec nieje také, ako to vyzerá. Boh dal človeku slobodnú vôľu rozhodovania sa, dal mu ešte veľa darov, ktoré si človek ani neuvedomujeme a berie ich ako samozrejmosťou v jeho živote,tak napríklad:nie každá žena dostala do vienka plodnosť, alebo aj muž,tým pádom nie každému bolo dopriate stať sa matkou či otcom, smutné, však?  Určite aj nespravodlivé, že?  Myslíte si,že na vine je Boh?  Určite nie, práve naopak, Boh cez týchto ľudí dáva rodičov pre nechcené detičky, ktoré sú opustené v detských domovoch, ktoré síce možno majú vlastných,biologických rodičov, no nemajú otca, ani matku, ktorý by sa o nich postarali ako to deťom prináleží.Tu dal šancu ako pre neplodné páry stať sa rodičmi, tak pre tie " siroty", aby mali opäť matku aj otca, ktorý im poskytne výchovu, lásku, domov 🏡,  byt opäť niekoho dieťaťom, nebyť sirotou v nejakom zariadení, kde sa trápia, teda ak ide o staršie deti, že o nich nikto nestojí, že nikomu na nich nezáleží, dokonca ani biologicky rodičia, ☹,  ja sa teraz pýtam, ktorý rodič si zaslúži pomenovanie mama, otec,.biologicky či adoptivny?  Určite ti, ktorý dali šancu sebe, ale aj nebiologickemu dieťaťu stať sa ich dieťaťom.Cize neriešiteľny problém už nieje problémom, ale skôr túžbou po dieťati, ktorú si môžu, ak chcú, naplniť. Možno si teraz poviete, že ale vlastne dieťa, je moja krv,že to je iné, keď si žena s mužom prechádzajú celým tehotenstvom a tiež pôrodom, no ja by som to tehotenstvo s pôrodom prirovnala k všetkým tým vybavovackam a behackam po úradoch,... ohľadne adopcie, a dokonca tu vidím i jednu výhodu, že adoptivny rodičia si môžu vybrať, či chcú dievčatko, alebo chlapčeka a keď im úrad pridelí niekoľko dňové bábätko, tak je to už úplne totožné ako v bežnej rodinke po príchode nového člena do rodiny- syna alebo dcéry, povinnosti, výchova a všetko ostatné sú totožné  ako v bežnej rodine, veď nie každá žena po pôrode koji,.. Mozno si opäť poviete, dobre, ale čo ak dieťa vyrastie a dozvie sa pravdu o adopcii, osobne si myslím, že sa toho nikto nemusí obávať, lebo títo rodičia urobili maximum a nech to je akékoľvek, vždy to už bude právoplatný  Otec a Mama, navždy to bude ich vytúžené dieťa, nech sa to akokolvek rozvinie.Ako zvyknem ja hovoriť:" jedna vec je dieťa urobiť a druhá vychovať ",veď kolko rodín s ich vlastnými - biologickými deťmi nedokáže svoje dieťa " správne vychovať ", lebo sa dá na zlé chodníčky, čo myslíte?  Kto je tomu na vine? 

Ale to už je ďalšia téma,... Ak sa Vám článok páčil, nabudúce sa pokúsim pouvažovať aj nad touto témou nezvladnutia výchovy detí, teda ak vás to bude zaujímať z môjho pohľadu 

‎"Nikdy nemôžete súdiť životy iných, pretože každý človek pozná iba svoju vlastnú bolesť a sebazaprenia. Jedna vec je cítiť, že ste na správnej ceste, ale niečo iné je myslieť si, že vaša cesta je tá jediná správna. Každý človek na tomto svete má svoj príbeh. Nesúďte ľudí skôr, než ich naozaj spoznáte. Pravda vás môže prekvapiť. Namiesto toho, aby ste s nimi jednali tak, ako to vidíte u ostatných, správajte sa k druhým taký spôsob, akým by ste chceli, aby sa druhí správali k vám, vždy s láskavosťou a súcitom. Keď niekoho súdite, nevypovedá to nič o tom, aký ten človek skutočne je. Vypovedá to o vás. "~ Yash Dave