Príspevky pre registrovaných používateľov sa ti nezobrazujú.
    vso10
    22. jún 2017    Čítané 903x

    Baby-led weaning

    Baby-led weaning

    História

        BLW znamená nechať jesť dieťa samé, bez pomoci,od úplného začiatku. Termín BLW vymyslela health visitor a pôrodná asistentka Gill Rapley. Avšak BLW nie je žiadna novinka. Bolo to známe skôr ako sa začiatkom 19.storočia zaviedlo dojčenie podľa časového harmonogramu (každé 3-4h), len to nemalo takýto názov. Keďže pri nesprávnom dojčení (podľa časového harmonogramu) matke klesla tvorba mlieka, musela začať inak prikrmovať. Mnohé deti od 3-4 mesiacov (ale aj skôr) museli byť prikrmované tuhou stravou. V tomto veku dieťa nie je schopné samo sa plnohodnotne nakŕmiť, tak sa pravdepodobne kŕmilo lyžičkou prepasírovaným, postrúhaným alebo popučeným jedlom. Nie je o tom veľa historických zdrojov. Vtedy sa takéto vedomosti predávali od matky k dcére ústne. Kým ešte neexistovalo umelé mlieko a matka nemala mlieko, rodičia mohli dieťaťu zaplatiť dojku. Dojka dojčila ich dieťa. Ak nemali peniaze na dojku, museli to riešiť tuhou stravou. Neskôr Henri Nestlé vynašiel umelé mlieko, vďaka ktorému rapídne klesla dojčenská úmrtnosť.

    Kedy dieťa začína jesť, prvé skúsenosti s jedlom

        Väčšina detí sa začne zaujímať o jedlo v 6. mesiaci života. WHO odporúča 6 mesiacov výlučného dojčenia. Výlučné dojčenie je možné aj počas horúceho leta, pokiaľ je dieťaťu umožnené dojčiť sa na požiadanie, možno si bude chcieť „cucnúť“ aj každých pár minút.

        Po preštudovaní si článkov od laktačných poradkýň som dospela k názoru, že pokiaľ má dieťa záujem o jedlo napr.: v 5. mesiaci a 2 týždne, alebo v 6.mesiaci a 2 týždne môžeme mu dať jedlo vtedy. Ten čas je len orientačný. Tak ako niektoré deti začnú rozprávať skôr, iné neskôr. Tak isto to je aj s jedlom (záujmom o jedlo). Pod pojmom „mať záujem o jedlo“ sa myslí, že dieťa sleduje ako jeme, načahuje sa za jedlom, vie si samo z taniera zobrať kus jedla a vie ho chytiť a vložiť do úst. Rodičia si môžu pomýliť pozorovanie jedenia u 4-mesačných detí. Vtedy deti začínajú s výrazným záujmom sledovať všetko, čo robia ich rodičia. Nejde o to, či rodič obeduje, sprchuje sa, alebo číta noviny, dieťa sleduje všetko. 4-mesačné dieťa ešte nie je pripravené na jedlo. Nemá tak vyvinutý žalúdok. Dojčené deti je vhodné výlučne dojčiť cca do 6.mesiaca. Keď začnú javiť záujem o jedlo, tak nech si sami zoberú a snažia sa zjesť to, odkusnúť si. Ak má Vaše dieťa napr 5 mesiacov a 2 týždne, zbytočne by sme čakali 2 týždne na ukončený 6. mesiac, zbytočne by sme ho brzdili. Dieťa sa spočiatku plnohodnotne nenaje. Prvé dni zavádzania pevnej stravy sú v BLW vyslovene len o skúmaní tvaru a konzistencie. Dieťa sa snaží odkusnúť si, ale ešte to ani poriadne nevie. Nikdy to nerobilo. Je to pre neho novinka. Avšak ak je mu umožnené, aby sa to naučilo, ono sa to naučí veľmi rýchlo. Vidieť to napr ak v nejakých intervaloch dávate tú istú potravinu. Napr. môj syn má rád jablká. Na jeseň sme mali veľa jabĺk. Tak som mu takmer každý deň dala kúsok surového jablka a sledovala ako z neho mizne. Spočiatku nezmizlo vôbec nič, len žužlal. Ale bavilo ho to. Asi vo 8.-9. mesiaci už vedel zobrať celé nenakrájané jablko, ja som mu odtiaľ raz odkusla a on jedol pokým chcel. Prvé nakusnutie ešte nevedel urobiť.

    vso10
    21. jan 2017    Čítané 574x

    Vďaka BKM bez plienky od 5,5mesiaca

    Bez plienky od 5,5 mesiaca

        Keď som bola tehotná, tak som plánovala používať látkové plienky. Chcela som byť ekologická, nemať hromadu odpadu, dať detskej pokožke to najlepšie a aj som počula, že keď dieťa v látkovke cíti mokro, tak sa mi podarí skôr ho odplienkovať ako keď v jednorázovej plienke vlhko necíti. Keď som prvý raz počula o BKM, tak som si pomyslela, že to je poriadna blbosť. Avšak začalo mi to vŕtať hlavou. Zadala som do google BKM a našlo mi termín bezplienková komunikačná metóda. Znelo to šialene a ja som ani článok nedočítala do konca. Ku koncu tehotenstva som sa stále viacej stretávala na fóre s tým, že mimička popri látkovaní bezplienkuje. Znovu ma to začalo zaujímať. Niečo málo som si o tom prečítala. Ale neverila som, že by som bola schopná všimnúť si, že mi novorodenec „hovorí“, že chce cikať. Nejak som neplánovala bezplienkovať. Nechávala som to tak, že možno sa mi podarí, uvidíme.

        Už v deň pôrodu sa mi stávalo, že som si myslela, že treba bábo prebaliť. Otvorím plienku a tam sucho. Tak som zabalila. Mala som plienky, na ktorých zvonku zmodrel pásik, keď boli pocikané. A tak keď som suchú plienku zapla, zrazu pásik zmodrel. Toto sa mi stávalo často. Taktiež s hovienkom. Začal kakať až keď som ho rozbalila. Videla som na ňom, že bude vylučovať.

        Doma som už začala uvažovať nad tým, že to bezplienkovanie sa asi dá. Lenže netušila som ako môžem také malé bábätko dať vycikať. Zistila som, že poloha klbko je na to vhodná. Ale nevedela som ako tak mám chytiť také málé bábätko. Tak som vždy drobca doniesla na prebaľovací pult, rozbalila látkovku a nastavila štvorec tak, aby to zachytilo cikanie. S kakaním to bolo podobné. Ale veľa toho skončilo aj v plienke. Keď mal syn cca 1,5 týždňa som sa odvážila skúsiť polohu klbko. Neviem prečo som sa toho bála. Bolo to v pohode. A tak sme začali vylučovať do vani. Vždy keď bol syn nervózny alebo keď tak špeciálne mrnkal som ho zobrala nad vaňu, on sa vyprázdnil a bol spokojný.

        Raz počas obedu som bola lenivá ísť dať syna vycikať aj keď som si všimla, že potrebuje a pýta sa. No muž mi povedal, že keď už to robím, tak nech to robím poriadne. A zobral ho cikať. Uvedomila som si, že má pravdu. Veď keď chcem mať úspechy, tak to nemôžem robiť polovične. Odvtedy vždy keď som bola lenivá, tak som si povedala, že nemá zmysel bezplienkovať polovične a očakávať výsledky ako keby som plne bezplienkovala. Tzn. čím viackrát nepôjdem na wc napriek tomu, že na dieťati vidím, že bude vylučovať, tým viackrát sa pociká. Myslím, že toto spôsobilo to, ako sa mi darilo.

        Časom som si všimla, že keď sa drobec dojčí a začne byť nespokojný alebo sa hmýri, tak chce cikať. Po vycikaní sa už dojčil normálne, bez problémov. Ale myslím si, že treba pouvažovať, či nemôže byť problém v dojčení ak je dieťa často nespokojné na prse (znížená tvorba a pod.). Ja hovorím o nie až tak častých prípadoch. Zasa nie za každým keď dieťa papá aj chce vylučovať. A vždy po vycikaní „problém“ zmizne.