Malé veľké víťazstvá - aké sú tie vaše?



Milé ženy,
poznáte aj vy tú dospelácku slepotu? 🧐
Ten okamih, keď zistíte, že hoci s dieťaťom pozeráte na to isté, nevidíte to isté?
Ako správne zhodnotil už Antoine de Saint-Exupéry: Len srdcom vidí človek správne. To podstatné je očiam neviditeľné. Veru, je to tak ☝️.
Ja som si dnes po práci sadla k malému na zem, oprela som sa o sedačku a sledovala som ho. Hral sa s legom a bol absolútne sústredený na spojenie dvoch kociek. Neskôr s nimi krúžil vo vzduchu ako s lietadlom (moje vysvetlenie).
Nie je vôbec dôležité, či to bolo lietadlo, loď, či lietajúca ponorka alebo dokonca kôň (lebo zvuky by tomu nasvedčovali a čo ja - dospelá- viem? 🤷). Bolo úžasné sledovať ho aký je spokojný, ako robí práve to čo má a potrebuje a ako ho to napĺňa. Cítila som totálnu ľahkosť bytia a tešila som sa nielen zo syna, ale aj zo seba - že som si dovolila chvíľu skutočne len byť a neriešiť či tie kocky ladia, koľko iných hračiek ja naokolo a čo je vlastne cieľom hry.
Kedy naposledy ste skúsili odložiť ten dospelácky pohľad vy?
Aké to pre vás bolo? A čo nové ste možno uvideli?
Tešíme sa na vaše komentáre 👉⬇️
Táňa a tím Vysmiatej Duše Mamky
Odporúčame
Začni písať komentár...


