Občas skrývame svoj smútok či slzy pred okolitým svetom.
Možno nechceme, aby bolo vidieť našu zraniteľnosť.
Možno sa chceme pasovať za tú silnú, lebo už ako malé sme počúvali, že slzy sú slabosť. 😥

Ak oddelíme okolitý svet od svojho vnútra.
Ak sa pozrieme, ako to pod všetkými tými vrstvami máme v skutočnosti my.
Ak si dovolíme pripustiť, že aj takto sme dosť – a že aj so slzami a smútkom sme to my. Ako sa budeme cítiť? 😯

V prijatí sa rodí láska a v láske sa rodí naša sila. 🥰

Kedykoľvek by ste chceli zdieľať svoje skutočné prežívanie, sme tu pre vás na akosanaozajmam@vydumamky.sk 💛