Akosi sa nič nedialo 🙂

1. apríla ráno sme šli 3tí krát  na monitor do nemocnice....kedže som už mala po prvom termíne a sestričky ma už na predchádzajúcom monitore strašili že si ma tam nechajú, akosi som s tým aj počítala a tak sme tašky zobrali so sebou....prišli sme tam, odovzdala som svoju tehotenskú knižku a už som aj počula že dnes určite ostávam..po monitore ma teda poslali rovno na príjem, kde som nenormálne dlho čakala. Ešteže som mala pri sebe maminu, ktorá je schopna rozosmiat aj mrtveho :D kym ja som čakala na prijem a následne na ultrazvuk, okomentovala každu osobu čo okolo nás prešla...konečne po vybavení všetkým papierovačiek a vyšetrení sme sa dotrepali na izbu, hned za mnou letela sestrička, vraj nemám nič jesť že to pre istotu...no tak OK....šak som sa dako hladná necítila tak prečo nie....od obeda som chodila zas na same vyšetrenia..raz ma chcel vidiet primar, raz lekar potom aj lekarka...už som si ozaj pripadala ako vo vyklade, šak nech si ma tam teda obzru :D :D večer dalši monitor a zas odznela veta, ktorú som nerada počúvala...."bábätko sa nám akosi moc nehybe, spravíme ešte jeden no a potom sa uvidi".....to čakanie ma ubyjalo..hlavne ked počujete ako si sestričky šepkaju že vraj to je jasny pripad...no tak to už človek ozaj nevie či sa báť alebo čo!!

2. monitor bol o niečo lepší..vedľa mňa tam ležala jedna kočka ktorú už pôrod čakal každu chvilku..zrazu pribehla sestrička že ju teda oholi a potom sa zo slovami "vy už ste vyholená?" na mna vrhla až som ostala vylakana že čo sa deje o porode dnes reč nebola :D našťastie ma druhá sestrička ukludnila, ked sa zacala smiat pochopila som ze to bol omyl :D :D

Na druhý den ráno...samozrejme ako inak zas dalsie obzeranie :D :D a tentoraz som dostala už aj čípku a vraj do 3 hodin by som sa mala začať otvarať a mala by mi odtiect plodova voda (do tej doby nebol ani náznak blížiaceho sa pôrodu, asi sa malej v brušku až moc páčilo) každých 15 minut ma sestrička kontrolovala a zakaždým som jej s úsmevom oznámila že sa nič nedeje.....samozrejme že jesť som zasa nič nemohla, takže už pomaly druhý den len o vode...večer som si kludne lahla s tým že mala sa neponáhľa tak si aspon pospim...

5 minút pred polnocou som sa zobudila na to, že som akasi mokra..zliezla som z postele a nenormalne zo mna tiekla voda..ukludnovala som sa slovami, že všetko bude OK...pekne si teraz zazvonim na sestričku /samozrejme akurat teraz sa sestrička niekde vyparila/....to už som začala panikárit..vybehla som na chodbu.../samozrejme na chodbe nikto/ :D :D pobehovala som po izbe sa snažila som sa odtečenú vodu z dlážky poutierat / no čo už ked ja som proste poriadkumilovna/..znova som zvonila a vtom vbehla sestrička s usmevom, že ona akurát na mna myslela / ja na ňu už pomaly 10 minut/ spravila monitor...lekarka ma hned prezrela s tým že som neni otvorena, tak hned musime na sálu a tam mi daju vyvolávačky..

hned po prvej nastali super bolesti....takže som vedela že to zabera...vraj mam bolesti riadne rozchodit a sem tam nabehnut do sprchy, aby som sa lepšie otvarala...medzi tým som stihla celu rodinu informovat sms-kou o tom, že už sa to začína. Teda myslela som si že to bude rýchlovka....NEBOLA...4 hodiny som mala neuveritelne bolesti a dalších 5 hodin neuveritelne krče, už sa to nedalo ani predýchavať ani rozchodit...hrôza...samozrejme že som každu chvilu dostavala dalšie a dalsie vyvolávačky....tuším ráno o5tej som ešte stihla manželovi v slzách oznámiť že stále trpím...chudák bolo počuť že keby mohol tak by si to so mnou vymenil!!!

o 9tej ma už chystali na pôrod, čo už som bola taka nedočkava / samozrejme že to v tých krčoch ani nevnímate/....nasadili sme kyslik a pekne tlačili...Nenormálny zážitok, ked citite ako to dieťa ide von...o to krajší bol pre mňa pôrod že som ani netušila čo to BUDE!! Ked sme už hlavičku porodili, telíčko vyšlo ani neviem ako a už som aj počula ako všetky sestričky jednohlasne zvolali " Máte krásnu dcerku"....moje prvé slova ked som ju videla zneli ako inak " aká je krásna"!! Ked už som si myslela že je po všetkom, lekár zahlasil, že ide sa šiť..ja na to "Vy ste ma nastrihovali?"...ach joj, šitie no hroza...boleť hrozna ale tak čo by som už teda po takomto pôrode neprežila že?!! medzi tym kym mi zas doniesli malu som sa dozvedela že moc krvácam a vraj sa mi pretrhla žila..no a potom som už ani nevnimala lebo predsa len ma ten pôrod vyčerpal...

2 hodky na sale ubehli ako voda a už ma aj viezli na izbu....tam som z lehatka zoskočila akoby som ani nebola po pôrode na čo sa setrička až zhrozila, že či ma nič neboli...teda čakala som všeličo, ale ozaj mi nič nebolo...nasledovala sprcha a šup aj KONČNE do svojho pyžamka / to čo som vyfasovala sa hadam ani košelou nazvat nedalo/  po hodinke mi sestrička konečne doniesla ten moj uzlíček a začala mi ukazovať ako sa ma babätko prisat.../no tak tu som sa ohromne zasmiala a že dieťa nema vyvinutý mozog/ kým sesestrička pri okne odpisovala moje udaje na kartičke, mala sa akosi sama stihla prisať na prsnik...vážne som nič neurobila...v tom sa sestrička otočila a začala ma chváliť že som teda šikovna, krasne som to zvládla a mne neostalo nič len sa smiat...ved ja som ozaj nič neurobila :D :D už vtedy mi bolo jasne že mam neuveritelne šikovné dieťa....a je to vidieť....každým dňom ma uisťuje v tom, že všetko čo som si pri pôrode užila stálo za to a som na ňu nesmierne PYŠNÁ .🙂)

ĽÚBIME ŤA ANJELIK 🙂