Tehuľka po druhé......

Tomu kto hovorí,že mal obe tehotenstva rovnaké a priebeh bezproblémový len tíško závidím. Ja keď si tie svoje porovnám,tak sú úplne odlišné. zatiaľ čo pri prvej dcérke som si tehotenstvo užívala,pri druhom tomu bolo veru inak.....Keďže som 2mesiace pred týmto úspešným tehotenstvom o jedného drobčeka prišla,tak do 4tého mesiaca ma trápili priam nočné mory. Snáď každá,ktorá si potratom prešla pozná pocit neistoty. Pýtala som sa seba každým dňom,či je všetko v poriadku,či mu bije srdiečko. Každá poradňa bola pre moju dušičku ako vyslobodenie a pocity šťastia narastali s pribúdajúcimi týždňami. V deň,keď prišli prvé kopančeky mi vyhrkli slzičky radosti,spadol mi vtedy obrovský balvan zo srdca a až vtedy som si začala užívať svoje rastúce bruško a miminko v ňom. A keďže nemôže byť vždy všetko dokonalé,začali prvé problémy. Bolestivé kopančeky.......v brušku som cítila každý pohyb dieťatka,každé otočenie,každú piruetu babätka...no snažila som sa užívať si to. Potom prišli pravidelné mdloby,neraz ma ratovali predavačky po obchodoch a keď už toho bolo viac,tak som bola rada,že si vôbec dojdem k lekarovi a späť domov.

Všetci sme sa na drobčeka tešili a keď mi bolo povedané,žeby to mohol byť aj chlapec,tak dcérka doma priam žiarila šťastím. Vyberali sme meno,hladkali a bozkávali bruško. Jasné,že to nebolo na 100 %,ale sledovať ju ako sa brušku venuje,spieva mu,bozkáva a hladka bol proste krásny pohlad.

No čím viac sa blížil termín,tým častejšie ma prepadával zvláštny pocit. Snívali sa mi sny o dievčatkách a v hlave mi znelo len jediné meno: Alexandra....to ktoré sme si vybrali pre dievčatko...a už som aj tušila,že miesto chlapčeka bude princezná.....posledné týždne pred termínom sme začali mať ďalšie problémy, zlé výsledky z CTG....klasika,pri prvej tomu nebolo inak a zatiaľ čo v prvom prípade to bol planý poplach a zlé prostredie v brušku sa nepotvrdilo,tentokrát tomu bolo veru TAK.....

Takže nasledovala hospitalizácia v nemocke,každú chvíľu nový a nový záznam a keďže zakaždým vyšiel rovnako....NA FIGU,konečne po dvoch dňoch padlo rozhodnutie....INDUKCIA!!! aaaach nie,tomu som sa chcela vyhnúť,no čo...aspoň už budeme spolu.

Začali sme vyvolávať v sobotu 26.3...

Ráno o 8:00 tableta, po pol hoďke bolesti,ktoré ale nevydržali dlho....Ústúpili...no super,takže v nedeľu znova....

Ráno o 8:00 tableta a do obeda už bolesti jak hrom.....rýchlo na sál....záznam,sprcha, klystýr,infúzky všeho druhu....bolesti strašne,otváranie pomalé...na šľak trafenie...každú hodinku kontrola a vždy rovnaké slová....ešte NIE...a takto to šlo až do 18:00....vtedy už bolesti na rozdrapenie, kontrakcie v 2minutových intervaloch a ja už taká vysilená,že som po každej kontrakcií na tie 2 minuty zaspala....keď už sa nedalo a zavolala som si lekára so slovami,že to nezvládnem,mrkol na hodinky a upokojil ma slovami,že do pol hodiny bude po všetkom....

Pozerám na hodiny,na nich 18:30...vraj pol hodina...URČITE....otvorená na ani nie 7,to isto pol hodina nebude...no predýchavam ďalej.

O 19:00 ďalšia kontrola so slovami,už to tych 7 je a prekážka žiadna a zrazu sa rozsvietili všetky svetlá,vbehol druhý lekár aj so sestričkami,že ide sa RODIŤ!!!

O 19:05 bolo po všetkom,na 3 zatlačenie,pričom na tretiu kontrakciu sme čakali dosť dlho na to,aby som si stihla celý personál obzrieť.../s úsmevom na tvári a z dosť neobvyklej polohy 😀 /...sa mi konečne narodila krásna,čiernovlasá,strapatá princezná....Áno,je to baba.....malé drobčiatko s váhou 2,95kg a dĺžkou 50cm. Kým ma pozašívali,tak po mne pokukovala veľkými očiskami,takže bolesť bola pre mňa nepodstatná. O čo prekvapenejšia som bola, keď mi lekár oznámil,že mam natrhnutý krčok.....čože??? kukám na malú a v duchu si hovorím,že "toto škvrňa ma natrhlo"???!! 😀 😀 😀

No a takto sa mi dňa 27.3.2016 na Veľkonočnú Nedeľu - 9dní pred termínom narodila moja malunká princezná,ktorá nám deň čo deň robí doma velikánsku radosť. 🙂