Ahojte maminky mám viacero otázok. Tie čo máte malý vekový rozdiel medzi deťmi(môj starší má 15 mesiacov a mladší 8 dní) ako to zvládate doma so starostlivosťou?Ako reaguje starší na mladšieho?U nás je mladší vnímaný ako votrelec v očiach staršieho mám pocit. Prvý deň bol čistá psychiatra...hlavne keď neviem vysvetliť mladšiemu že ho nemôžem zdvíhať po cisárskom reze. 😔
Ja mam presne dva roky. Staršieho som uz pocas tehu ucila ze je ťažký ze sa nemôže dvihat. Ak bolo cosi kvokla som k nemu a pomojkala tak.u nas bola velka vypomoc manžel prvého pol roka na md.teraz bude mat dcérka pol roka a hadam to uz cele nejako zohrame. Maly ju má rád. No hracky nepoziciava.snazim sa mu venovať ked spinka mala co bohuzial cez den nieje veľa 😶 keď treba hrame sa vsetci spolu na podlozke mala pasie koniky a ja so synom s autickami.ak sa s nimi hrám opicky alebo sa jasime tak s obomi aby nemal pocit ze len jednému sa venujem.
Moje maju rozdiel 14 mesiacov,chvalabohu starsia ju mala velmi rada od prvej chvile,tak neziarlila.No lenze mladsia to bol cisty masaker,ta bud revala alebo spala.A ked spala,tak som bola so starsou a naopak,kedze sa im spanky striedali.Esteze som nemala cisarak,to neviem ako by som dala...
Chce to len čas, pevne nervy a veeeľa vysvetľovania. Zo začiatku to bude ako hrach na stenu, neskôr môže v strese z toho keď to pochopí že to babo je tu proste navždy ale upokojí sa to, pochopí to a keď babo začne byť viac aktívne bude to fajn. Zapájaj ho do jednoduchých činnosti ako napr hodiť plienku do koša a pod aby mal pocit že je člen tímu. Ja mám medzi deťmi necelé dva roky, tiež som mala sekciu a zvládla som to v pohode. Celé tehotenstvo som ho na to pripravovala vysvetľovala ukazovala som mu obrázky bábätiek a tak, aby vedel čo sa bude diať. Najväčšia kríza prišla keď mala dcéra asi dva mesiace, vtedy to synovi celé asi došlo, mal pár týždňov take stavy, bol nervózny ale prešlo to a teraz sú skvela dvojka.
Záleží aj od dieťaťa, u nás nejaká veľká žiarlivosť nebola. Baby sa zbožňujú odmalička, prvá na koho sa mladšia usmiala bola staršia sestra. Keď mala 4 mesiace rehnila sa na nej ako bláznivá.tiez som mala sekciu, na deti viac menej sama celý deň, ale keď musíš tak to zvládneš. Prvé dni boli náročné ale keď s zvyknete bude to fajn
Nedvíhaj ho ale neodmietaj xklakni si, sadni a tak ho vezmi si náručia
Moj starší syn ziarlil velmi.vyslovene chytal zachvat zlosti, naschval budil malu.a ked som sa mu vo chvíli ked to on chcel nemohla venovat tak začal plakať a robit sceny (ale tak ked som potrebovala nakojit malu inac to neslo).jemu sa neratalo ze som mu povedala ze nech chvilu pocka.chybala pozornosť len jemu.tak sme to riesili sposobom ze napr.si ho vzala svokra k sebe alebo strazila malu a ja som s ním sla von.aby mal pocit ze len jemu sa niekto venuje.a popritom sme mu stále vraveli ze aj jeho lubime ale ze sestricka je malicka a potrebuje trochu viac starostlivosti.ze aj o neho sme sa tak starali.a ked prišiel manzel z prace tak sa venoval cisto len jemu alebo sme isli všetci spolu von ale tak nebol obmedzovany tym ze napr..nemohol ostat dlhsie na ihrisku lebo mala zacala plakať.ostal s nim jeden z nas.cca po mesiaci a pol to uz bolo lepsie :d
No popravde hodila by sa ti vypomoc ak sa len trochu da. Starsieho nedvihat, vziat ho ksebe na gauc postel, venovat sa mu ked mladsi spi. No pre jednu osobu po cisaraku-je toto extra narocna kombinacia.