Dnes rýchly obed - tvarohové halušky na slano

Definícia „nemocnice“ podľa pápeža Františka

Pápež František neustále prekvapuje svojimi úvahami:

„Steny nemocníc vypočuli viac úprimných modlitieb než mnohé kostoly…
Videli viac úprimných bozkov než letiská…

V nemocnici vidíme homofóba zachráneného homosexuálnym lekárom.
Vidíme špičkového lekára zachrániť život žobrákovi…
Vidíme, ako sa na jednotke intenzívnej starostlivosti žid stará o rasistu…

Tisíce manželov si odpúšťajú v nádeji na úplné uzdravenie.
Policajt a väzeň zdieľajú rovnakú izbu a dostávajú rovnakú starostlivosť…
Bohatý pacient čaká na transplantáciu pečene s orgánom od chudobného darcu…

Práve v týchto momentoch, keď nemocnica dotýka rán ľudí, sa svety pretínajú s božským zámerom. A v tomto spoločenstve osudov si uvedomujeme, že sami nie sme ničím.

Pravá podstata človeka sa najčastejšie odhalí až v čase bolesti alebo pri reálnej hrozbe definitívnej straty.
Nemocnica je miestom, kde si ľudia skladajú masky a ukazujú sa takí, akí v skutočnosti sú.

Tento život rýchlo uplynie:
Nezvádzajte zbytočné hádky.
Nežalujte sa stále.
Nebudte zatrpknutí.
Neprežívajte neustály konflikt so svojím partnerom – nakoniec ste si ho vybrali pre krásne chvíle, nie pre tie horké.
Nerušte si spánok kvôli účtom.
Neprestávajte bozkávať svojich blízkych.
Neznepokojujte sa posadnutosťou po dokonale čistom dome.
Hmotné veci si musí každý zaslúžiť sám, nezameriavajte sa na hromadenie dedičstva.
Nevenujte sa príliš diétam – vaše telo je len požičané… užívajte si ho.
Majte blízko svojich psov a mačky.
Neponechávajte riad na špeciálne príležitosti.
Používajte nové príbory.

Využite príležitosti, ktoré vám život ponúka dnes, pretože zajtra ich už možno nebudete mať. Žite prítomnosť!

Nešetrite na svojom obľúbenom parfume – používajte ho pre seba.
Obujte si svoje obľúbené tenisky, pustite si svoju obľúbenú hudbu dookola.

Prečo si neurobiť prestávku?
Prečo nezavolať práve teraz?
Prečo neslúžiť teraz?
Zavolajte svojim priateľom, pozvite ich na kávu.

Prečo neodpustiť hneď?
Stále na niečo čakáme – na Vianoce, na piatok, na nový rok, na peniaze, na lásku, na dokonalý moment…
Lenže dokonalosť neexistuje.

Ľudia neboli stvorení na to, aby sa naplnili tu, ale aby sa učili.
Preto využite túto životnú múdrosť a konajte hneď.

Rešpektujte seba, rešpektujte druhých.
Choďte svojou cestou a nechajte ostatných ísť tou ich.
Nekritizujte, nesúďte, nezasahujte.

Milujte viac, odpúšťajte viac, objímajte viac, žite intenzívnejšie… a zvyšok nechajte v rukách Stvoriteľa!“

Pápež František

Raz mladý muž spoznal v okoloidúcom svojho učiteľa z prvých školských rokov. Pristúpil k starcovi a spýtal sa:
— Nepamätáte si ma? Bol som vaším žiakom.
— Áno, spomínam si na teba ako na tretiaka. Čomu sa venuješ teraz?
— Učím.
— Čo ťa priviedlo k tomuto povolaniu?
— Nie „čo“, ale „kto“. Vy.
— Akým spôsobom som ťa inšpiroval stať sa učiteľom?
— Ovplyvnili ste ma tak hlboko, že som aj ja zatúžil vychovávať mladé mysle.
— Dovoľ mi byť zvedavý – v čom presne spočíval môj vplyv?
— Skutočne si nespomínate? Dovoľte mi osviežiť vám pamäť.

Raz prišiel môj spolužiak do školy s krásnymi hodinkami, ktoré dostal od rodičov. Sňal si ich z ruky a položil do zásuvky lavice. Vždy som túžil po takých hodinkách. Nedokázal som odolať pokušeniu a vzal som ich. Čoskoro sa ten chlapec s plačom obrátil na vás a oznámil, že mu ich niekto ukradol.

Prešli ste pohľadom celú triedu a povedali ste: „Kto vzal tieto hodinky, prosím, vráťte ich.“

Zalial ma pocit hanby, no nechcel som sa priznať. Nechcel som sa ich vzdať. Vy ste však zamierili ku dverám, zamkli ste ich a povedali: „Musím prehľadať všetky vrecká, ale pod jednou podmienkou – všetci zatvoríte oči.“

Poslúchli sme. A ja som prežíval najhanebnejší okamih svojho dovtedajšieho života.

Postupne ste prehľadávali jedného žiaka za druhým. Keď ste dosiahli moje vrecko a našli hodinky, nepovedali ste nič. Pokračovali ste, akoby sa nič nestalo, až kým ste neprešli všetkých. Potom ste len povedali: „Deti, je to v poriadku. Môžete otvoriť oči a sadnúť si.“

Hodinky ste vrátili ich majiteľovi a nikdy ste už o tomto incidente neprehovorili.

V ten deň ste zachránili moju česť a moju dušu. Neoznačili ste ma za zlodeja, za klamára, za naničhodného chlapca. Ani ste sa o tom so mnou nikdy neporozprávali. A časom som pochopil, prečo. Pretože ako skutočný učiteľ ste nechceli pošpiniť dôstojnosť dieťaťa, ktoré sa ešte len formovalo.

Preto som sa stal učiteľom.
Obaja na chvíľu zmĺkli, pohltení silou spomienky. Potom sa mladý pedagóg opýtal:
— Ak ste ma dnes spoznali, nepamätali ste si ma už vtedy?
Starý učiteľ sa pousmial a odpovedal:

— Vieš, ja som pri tom prehľadávaní mal tiež zatvorené oči.

PRÍBEH O ZÁSTERE:
Myslím, že veľa detí nevie, čo je zástera.
Hlavným účelom babkinej zástery bola ochrana šiat, pretože ich mala len zopár. Aj preto, že zástery sa prali ľahšie ako šaty a zástery potrebovali menej materiálu.
Ale okrem toho slúžila ako ochrana rúk na vyťahovanie horúcich panvíc z rúry.
Bola výborná na usušenie detských sĺz a často sa používala aj na čistenie špinavých uší.
Zástera sa používala na nosenie vajec aj kurčiat a káčatiek.
Keď prišla návšteva, tieto zástery boli ideálnymi úkrytmi pre hanblivé deti.
A keď bola zima, babka si zásteru ovíjala okolo seba.
Tie veľké staré zástery utreli mnohé spotené čelá, sklonené nad rozpálenou pecou pri varení a pečení. Piliny a kláty dreva sa nosili v tej zástere do kuchyne.
Zo záhrady sa v nej nosili všetky druhy zeleniny. Takisto vylúskaný hrach.
Na jeseň sa zástera používala na zbieranie jabĺk, ktoré spadli zo stromov.
Keď prišla nečakaná návšteva, bolo úžasné, koľko nábytku dokázala táto zástera oprášiť v priebehu niekoľkých sekúnd.
Keď bola večera hotová, babička vyšla na verandu, zamávala zásterou a muži vedeli, že je čas vrátiť sa z poľa na večeru.
Potrvá dlho, kým niekto vymyslí niečo, čo by nahradilo tú „staromódnu zásteru“, ktorá slúžila toľkým účelom.
Babička dávala svoje horúce pečené koláče na parapet, aby vychladli. Jej vnučky kladú svoje na parapet, aby sa rozmrazili. Teraz by sa asi zbláznili, keby zistili, koľko bacilov bolo na tej zástere.
Myslím ale, že ja som od zástery nikdy nič iné nechytil, len lásku….
Zdroj: web, autor neznámy

Silné
Malý chlapec vojde do zverimexu a pýta sa na cenu šteniatok.
Od 300 do 500 eur, odpovedá majiteľ. Chlapec si strčí ruku do vrecka, vytiahne pár bankoviek a povie:
"Mám len 100 eur, ale... Mohol by som
aspoň vidieť šteniatka? '
Majiteľka obchodu volá Lady, mamičku šteniatok, ktorá k nemu beží a päť malých chlpáčikov ju nasleduje.
O niečo neskôr beží ešte menší chlpatý drobček krívajúci na zadnú labku. "Čo je s tým posledným šteniatkom? " pýta sa chlapec.
Muž vysvetľuje, že má problém s bedrovým kĺbom a že bohužiaľ bude krívať celý život. Veľký úsmev sa vyčarí na tvári malého chlapca, ktorý očami šťastím kričí:
„To je pes, ktorého si chcem kúpiť!
Majiteľ obchodu mu odpovedá: "Toto šteniatko si nekúpiš. Ale keď chceš, tak ti ho dám, lebo je bezcenné.
Dieťa zostane pár sekúnd ticho...
pozrie sa na muža a potom povie:
"Nechcem, aby si mi ho dal, pretože tento pes má rovnakú hodnotu ako ostatní. "Zaplatím za všetko, čo mám teraz. Teraz ti dám tých 100 eur a každý mesiac ti zaplatím ďalších 10 eur. "Prekvapený, majiteľ odmieta:
"Ale dieťa! Toto šteniatko nikdy nebude schopné bežať a skákať. Ledva sa s tebou môže hrať! „
Chlapec si mierne zdvihne nohavice, ukáže ľavú nohu, odhalí protézu, ktorú má na sebe...
Majiteľ obchodu sa zahanbí. Chlapec sa na neho skromne usmieva a vraví, ani ja veľmi nebehám ani neskáču pane, ale to šteniatko bude potrebovať niekoho, kto rozumie. "️️

Starý chudobný muž predával na trhu domáce vajíčka. Sliepky mali všetku jeho pozornosť, odkedy mu zomrela žena. Bolo to jeho jediné živobytie, pretože mal podlomené zdravie, ale nechcel sedieť doma sám a ani nechcel žobrať. Okolo obeda k nemu pristúpila luxusne oblečená žena:
- Koľko stojí 20 vajec?
- 3 eurá, sú domáce, kvalitné, pousmial sa starý pán.
- Zoberiem 100, ale za 12 eur, povedala dáma arogantne.
Starý pán prikývol a uložil jej vajíčka do obalu, aby sa nerozbili. Dáma mu vyrátala 12 eur, nasadla do svojho nového luxusného auta a odišla. Starý pán si dal do vrecka peniaze a pomyslel si:
- Je to výborný začiatok dňa, pretože toto bol môj prvý predaj.
Dáma zaflekovala pred luxusnou reštauráciou s dobrým pocitom, ako fajn zjednala u toho starca. V reštaurácii ju už čakal jej bohatý priateľ. Naobjednávali si kopec jedla a ako vždy to prehnali. Nezjedli ani polovicu. Žena sa rozhodla, že muža pozve a išla zaplatiť. Nechala tam mastné sprepitné a to čo nezjedli, si ani nenechala zabaliť...Mnohí to tak robia, že zjednávajú tam, kde ani nemusia a rozdávajú na nesprávnom mieste.

Na druhý deň sa prechádzal na trhu miestny farmár s malým synom, ktorý mal snáď na farme všetko. Zrak mu padol na starého pána, ktorý predával vajíčka.
-Máte krásne vajíčka, povedal.
Starý pán sa hrdo usmial:
-Ďakujem pane, sú domáce a 20 stojí len 3 eurá.
Farmár pozrel na úhľadne uložené vajcia.
- Zoberiem 100, natiahol k starému pánovi ruku s 50 eurovou bankovkou.
- Prepáčte pane, ale ja vám neviem vydať, pokrčil starý pán ramenami.
-To nevadí, to je príspevok na zrno pre sliepočky a aj niečo pre vás, usmial sa farmár a zobral si svojich 100 vajec. Malý syn sa ho pýtal:
- Otec, veď my máme oveľa viac vajec a kúpil si ich draho. Prečo si to urobil?
Farmár sa pousmial:
-To je charita syn môj, ale zabalená do rešpektu.️️️

Starý, veľmi unavene vypadajúci pes sa mi nedávno zatúlal do dvora. Bol dobre živený, a podľa pekného obojku a čistoty kožuchu, bolo zrejmé, že bolo o neho dobre postarané. Priateľsky kývajúc chvostom a s hlúpym úsmevom ako to vedia iba psi, pokorne prišiel za mnou a nechal sa pohladkať po hlave. Celý šťastný, že nebol odmietnutý sa otriasol a nasledoval ma do domu. Kráčal pomaly po chodbe, iba oňuchal ponúknutú dobrotu a ľahol si na koberček do kúta, kde zakrátko zaspal. Po hodinke spánku sa postavil, otriasol sa a opäť priateľsky kývajúc chvostom kráčal ku dverám. A ja som ho pustil von. Nasledujúci deň sa vrátil, opäť ma pozdravil na dvore, šiel do domu na to isté miesto v kúte a zase spal asi hodinu. A toto sa opakovalo pár týždňov... Celý zvedavý som napísal a pripol mu na obojok zdrap papiera s týmto odkazom: "Rád by som zistil, kto je majiteľom tohto nádherného milého psa, a spýtal sa, či ste si vedomí, že skoro každé odpoludnie váš pes príde do môjho domu a tu si pospí?" Nasledovný deň si pes prišiel pre svoj spánok s novým odkazom pripevneným na obojku:
"Volá sa Rusty a žije v rušnej domácnosti so šiestimi deťmi, dve z nich sú menej ako trojročné a snaží sa dospať. Mohla by som s ním zajtra prísť aj ja?"
(zdroj: internet)

Jahodová zmrzlina - jednoducho a rýchlo (5min)

Ingrediencie na 4 porcie:

4 hrnčeky mrazených jahôd,
3 lyžice medu alebo nektáru z agáve,
1/2 hrnčeka bieleho jogurtu (môžte skúsiť aj kyslú smotanu, či mascarpone),
1 PL citrónovej stavy.

Postup

Všetky ingrediencie dáme do mixéra (food procesora) a mixujeme približne 5 minút, kým nám nevznikne krémová zmrzlina.
Hotovú zmrzlinu servírujeme ihneď alebo ju vložíme vzduchotesnej nádoby a zamrazíme.

Zdroj receptu / Zdravý jahodový jogurt za 5 minút!: justataste

Aj toto je dôvod, prečo treba chrániť každý jeden strom! ️