Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo keď máte v škole skúškové obdobie, zrazu sa vám chce reorganizovať domácu knižnicu a usporiadať encyklopédie podľa abecedy? Prečo keď si konečne chcete vypracovať nejaký podnikateľský plán miesto toho upečiete tri chleby a dva koláče a večer si poviete - ja by som aj chcela podnikať, ale kedy to mám stihnúť??? Prečo keď mám preklad s deadlinom o týždeň strávim 4 dni kosením trávy, tepovaním kobercov a pozeraním filmov s deťmi a potom v priebehu posledných troch dní si s pomocou presného rozpisu práce stihnem preklad dokončiť, skontrolovať, graficky upraviť a odovzdať tak kompletný a kvalitný produkt síce načas ale so spánkovým deficitom a tepom 120? Prečo keď chcem naplánovať rozpočet na budúci mesiac radšej stratím plánovač a s vervou sa pustím do čistenia kúpeľňových kachličiek? 

Prokrastinácia má mnoho podôb a oberá nás o čas, ktorý by sme mohli stráviť prácou alebo s našimi deťmi. Myslím, že sa mi jej konečne podarilo prísť na koreň 🙂 

Viac sa o nej dočítate na mojom blogu TU. 

Ak máte záujem o môj malý letný plánovač, ktorý je vám ešte stále k dispozícii ZDARMA, prihláste sa na mojom blogu na odber noviniek 🙂 

Teším sa na vás a dajte mi vedieť ako sa na prokrastináciu pozeráte vy 🙂 

Janka 

Zatiaľ trochu upršané leto sa nám nezadržateľne blíži 🙂 Muchy lietajú, mravce lozia, deťure si odierajú kolená na bicykloch a korčuliach... a už o niekoľko týždňov si rodičia, ktorí majú doma škôlkárov a školákov, budú môcť naplno užiť čas s ich ratolesťami 🙂 Škola skončí, decká si vydýchnu, žiadne naháňačky do škôlky a späť, žiadne úlohy, začnú sa návštevy rodiny, tábory, dovolenky... všetci zvoľníme tempo. Teda, skoro všetci. 

My mamky to máme zase trošku obrátene. Začne sa nám druhá smena. Zdvojnásobí sa množstvo špinavej bielizne, chalaniská toho pri toľkom behaní po vonku zjedia tiež za dvoch a po večeroch sa miesto čítania budeme púšťať do plánovania dovoleniek, výletov, kutrania internetov a hľadania nejakých zmysluplných aktivít, ktoré obohatia (a pri troche šťastia na chvíľku vyšťavia) naše poznaniachtivé zlatíčka. 

A tu nastupuje na scénu môj malý plánovač na leto! Pôvodne som si ho vytvorila, aby som mala časový prehľad a leto mi neubehlo príliš rýchlo medzi prsty, aby sme sa mohli na jeseň pozrieť späť a spomenúť si na všetky tie dobrodružstvá, ktoré sme v lete spolu zažili a aby som nič nezabudla keď sa budem s deckami chystať na výlet. No a samozrejme sa chcem oň s vami podeliť 🙂 

Čo nájdete v mojom letnom plánovači: 

1. Vizuálny mesačný kalendár na letné prázdniny. Pridala som aj jún a september, lebo mám rada veci v kontexte a počas prázdnin si chcem starostlivo naplánovať aj začiatok školského roka. 
2. Zoznam na zapísanie a odfajkávanie všetkého, čo by sme toto leto chceli podniknúť. 
3. Zoznam vecí, ktoré pôjdu do kufra, do ruksaku alebo do príručnej batožiny keď sa pôjde na dovolenku, alebo len tak na výlet. Pre každého člena rodiny zvlášť. 
4. Stránky na zapisovanie zážitkov, či pre deti na nakreslenie toho, čo sa im na dobrodružstve najviac páčilo. 

Ak máte záujem o môj plánovač, prihláste sa na odber noviniek na mojom blogu a odkaz na plánovač vám príde automaticky do mailu hneď po registrácii. 

Dnes by som veľmi rýchlo chcela napísať niečo, čo mi už dlhší čas  chodí po rozume. 

Ak máte tri deti, určite sa stretávate s obdivnými pohľadmi okolia a s otázkou: ako to všetko zvládate? Väčšinou počujem niečo ako: "Ja mám len jedno ale nestíham nič!" Alebo: "Ja si neviem predstaviť ísť vlakom ani s jedným a nie ešte trepať sa do lietadla sama s tromi." Alebo "Moja dcéra mi zaberie všetok čas, neviem si predstaviť sa starať ešte o bábätko..." 

Väčšinou v takýchto situáciách nemám čas na otázku odpovedať tak, ako by som chcela. A tak som sa rozhodla, že na ňu odpoviem tu, a snáď sa k nej dostanú maminy, ktoré by možno aj chceli ďalšie dieťa, ale boja sa, ako to všetko zvládnu. 

Odpoveď vás možno prekvapí, ale ono to je tak: 

Mať tri deti je oveľa jednoduchšie, ako mať jedno. 

Viac o princípe "čím viac detí, tým je to ľahšie" v mojom článku na http://zmysluplne.wix.com/zmysluplne. 

"Načo si nastavuješ budík? Veď si na materskej!" spýtala sa ma minule mama, keď som si večer posúvala budík na piatu. Nuž, ani tie dovolenky už nie sú, čo bývali. Ale či už je človek na materskej, chodí do práce, či do školy, vždy sa oplatí naplánovať si váš deň vopred a plánu sa držať. Aspoň do takej miery, do akej nám to náš šibnutý život na materskej dovolí 🙂  

1. Všetko sa stihne načas - veľmi jednoduché. Ak si veci neplánujem často sa mi stane, že na niečo zabudnem, najmä nepríjemné záležitosti, ktoré neustále odkladám, pretože sa mi do nich nechce. Najviac stihnem, ak si deň vopred spíšem jednoduchý zoznam vecí, ktoré treba urobiť a ráno po mojej rannej psychohygiene už len odfajkávam štvorčeky 🙂 

2. Zvýšenie produktivity - nie len že stíham veci načas a na nič nezabúdam, stíham toho viac. Keď mám plán, eliminujem tým sivý priestor (to je to keď zmätene beháte z kuchyne do kúpeľne a do deckej a rozhodujete sa či skôr umyjete riad alebo vaňu a pomedzi to zbierate lego)  

3. Sebapoznanie a uvedomelosť - keď sa človek naučí dávať veci na papier, často sa o sebe čo to dozvie. Mne písanie pomáha utriediť si myšlienky a vytvoriť si štruktúru, viem sa k veciam spätne vrátiť a presnejšie definovať priority a hodnoty. 

Ďalších 6 dôvodov nájdete na http://zmysluplne.wix.com/zmysluplne ... a vy ste na tom ako? Plánujete? Myslíte, že sa to oplatí? Poteším sa vašim postrehom, či návrhom, a ak máte ďalšie dôvody na každodenné plánovanie, na ktoré som zabudla, pochváľte sa v príspevkoch, rada sa nechám inšpirovať 🙂 

Pred pár dňami mi môj najdrahší prilepil na nástenku na FB video Marie Kondo alias Konmari. Chcel mi pomôcť. Vidí, úbožiak, že s organizáciou práce mám ešte stále čo robiť a hrozne pri tom trpí. Nevedel, že Konmari poznám už vyše roka. Že som to s ňou už skúsila. Netuší, že keď mi minulú jar povyťahoval všetky veci v kuchyni zo skriniek "aby to bolo po ruke", zrušil tak moju krvopotnú snahu zorganizovať kuchynskú linku v štýle tejto japonskej upratovacej princeznej. 

 Ak ste sa náhodou s Konmari ešte nestretli a skočíte si na gúgle, nájdete drobné upravené žieňa, ktoré o sebe hlási, že je šialený upratovací fanatik a naučí vás zorganizovať si svoju domácnosť raz a navždy. Jej systém je jednoduchý - nájdite pre každú vec v dome jej čestné miesto, vyhoďte zvyšok a vracajte vždy všetko tam, kam to patrí. Znie to jednoducho. Realita? Nuž, v reáli to väčšinou býva zložitejšie... http://zmysluplne.wix.com/zmysluplne 

Z času na čas sa mi stane, že sa mi na internetoch dostane do rúk dáky milý článoček. Unavená si pri počítači dávam poobedňajšiu siestu, zatiaľ čo decká pozerajú rozprávku. Užívam si chvíľku ticha, horúcu kávu, mozgopauzu. Viem, že mi treba pracovať a niekde v podvedomí sa snažím potlačiť mierny ale pretrvávajúci pocit viny, lebo sedím a nič nerobím a keď už nepracujem mohla by som aspoň vypnúť tú rozprávku a pohrať sa s ratolesťami. Ale článočky mávajú väčšinou lákavé názvy, a tak sa začítam, aj keď presne vopred viem, čo mi povedia.

Číta sa mi fajn. Veď čítam presne to, čo by som chcela počuť. Čítam, aké je materstvo ťažké a aká je to nevďačná práca. Pošúcham som si boľavé kríže a povzdychnem si: Veru. Čítam, že matkám sa nedostáva ocenenia, pochvaly, zadosťučinenia, že ich deň sa skladá z mnohých malých, no podstatných úloh, ktoré sú vyčerpávajúce, no nie sú ohodnotené finančne a často zostávajú bez povšimnutia. Hojdám sa na fitlopte, káva mi žblnká v ruke a vravím si: Konečne to niekto chápe. Konečne niekto, kto to dokáže oceniť. Za materstvo by mali platiť! To by bolo! Čítam, že je to v pohode, že všetky sa tak občas cítime. Že robíme pre naše deti všetko čo je v našich silách. Že matky sú jednoducho také, že sa pre svoje mláďatká obetujeme do nevidím a ak sme pre ne dnes neurobili viac je to preto, lebo aj pre nás platia zákony fyziky a you can only do what you can do. A vôbec,  mali by sme si sem tam trošku dopriať. So zadosťučinením zliezam z lopty, sadám si na gauč a v duchu sa ešte pár krát potľapkám po chrbte - neboj, si super, píšu to na internete a vedia predsa o čom hovoria. Všetky matky predsa robia pre svoje deti prvé posledné. Nemáš si čo vyčítať. Si fasa. Hoď si šlofíka. 

Aj vy máte rady tie hladivé články, balzamy na dušu? V tom mojom si v tom prípade na svoje neprídete. 

Milujem nové rána. Ten pocit, keď sa zobudím na slnko v tvári, všetci doma ešte spia, vedľa mňa spokojne odfukuje Jasminka, ja sa potichu vytratím z postele, vyjdem po schodoch do študovne a zapálim si vonnú lampu s rozmarínovým olejom. Vonku je krásne a tak si otvorím okno a nadýchnem sa tej sviežej vône rannej rosy. Všade je poriadok. Na zem si položím podložku na jogu, sadnem si, zavriem oči a začnem sa sústrediť . Spočiatku je to náročné. Neviem sa dočkať, kedy si sadnem za počítač a začnem pracovať. V nohách pociťujem moje staré známe mravčenie, v hlave mi to srší nápadmi a neviem sa dočkať kedy ich dám všetky na papier. Po chvíľke sústredenia však už vnímam len dych, pohyb a pokoj. Po príjemnej pol hodinovej rozcvičke si hodím horúcu sprchu, oblečiem si niečo pohodlné, urobím si kávu alebo smoothie a sadnem si za počítač. 7 hodín. Neskôr ako zvyčajne, ale ešte stále mám čas hodinku si písať. Káva vonia, zo spálne počuť tlmené pochrapkávanie pána tvorstva a ja si užívam moju vlastnú prítomnosť. Moje ranné rande samej so sebou. 

Toto je môj čas. Toto je čas, kedy existujem aj ja. O hodinku sa zobudí Jasmínka a ja sama o sebe existovať prestanem. Stanem sa dvomi osobami, s rôznymi potrebami. Jasmínke nestačí vôňa kávy a slnko za oknom. Potrebuje mlieko. Potrebuje sa túliť. Potrebuje ma okamžite celú pre seba. Jej myšlienky sú hlučnejšie než moje a ja som opäť mamou. Postupne vstanú aj Wilko a Zorka a začne sa ten krásny každodenný koncert, v ktorom sa strieda smiech, spev, plač, krik, začne sa škola, v ktorej sa kŕmi empatia, zvedavosť, komunikácia a priateľstvo. Začne sa rodina. No pozitívna energia, ktorou som sa nabila ráno ma sprevádza počas celého dňa. Som trpezlivejšia. Som milšia. Som spokojnejšia a štedrejšia. Pretože ráno sa dostalo aj mne. Počúvam pozorne a starostlivo kŕmim malé zvedavé hlávky, lebo aj tá moja ráno dostala najesť. Večer padám z nôh. no z posledných síl si po sebe pozbieram veci zo študovne. Upracem stôl a do lampy prichystám olej. V polospánku si ešte uvedomím mravčenie v nohách, unavené nadšenie a nedočkavú tvorivosť, ktorej sa nechce spať, a ktorá sa nevie dočkať ďalšieho rána. 

No rána sa u nás vedia niesť aj v inom tóne. V zmetku, v zhone, v plači... Pritom väčšinou stačí len maličkosť, len skôr vstať a pozitívne myslieť, a celý deň je iný. 

Viac o mojom dobrom ráne na: 

http://zmysluplne.wix.com/zmysluplne

Janka 

Jednou z vecí, z ktorých som ako mama tak trochu nervózna, sú nálepky. Teraz nemám namysli pirátov po zárubniach a ligotavé motýliky na teniskách, skriniach, dlážke, knihách... (tiež máte trojročnú princezničku?) Mám namysli tie, ktoré si so sebou nesieme z detstva. Ten program, ten vnútorný hlas našich rodičov, čo nám hovorí: Ty nikdy nič nedotiahneš do konca. Alebo: Ty si taký bordelár! Zase máš všetko po celej izbe! Poprípade mantry ako: S tým ani nezačínaj, to nepôjde. Alebo: To je príliš ťažké, vyber si niečo ľahšie. A moje obľúbené: Je mi jedno, čo si ty myslíš, takto to raz je a hotovo. Je mi jasné, že pre nás vždy chceli len to najlepšie. Ale aj také: Robím to len pre tvoje dobro, je podľa môjho názoru celkom nebezpečná veta.

Každý si v sebe nesieme svoj vnútorný program. Niekde veľmi hlboko sme sami sebou a potom je tu vrstva nálepiek, ktorými nás oblepili počas nášho života, no najmä v detstve. Povedali nám kto sme, kto nie sme, čo si všetko môžeme a nemôžeme dovoliť, a možno si neuvedomili, že my tomu uveríme a podľa toho sa budeme správať. 

Ak máte pocit, že aj vy máte tých nálepiek až až, a možno sú to práve ony, ktoré vám bránia dosiahnuť vaše ciele, poďte sa pozrieť na môj blog, možno vás zaujme, ako sa s tými mojim pasujem ja 🙂

http://zmysluplne.wix.com/zmysluplne

Janka

xxx