Nálepky

Jednou z vecí, z ktorých som ako mama tak trochu nervózna, sú nálepky. Teraz nemám namysli pirátov po zárubniach a ligotavé motýliky na teniskách, skriniach, dlážke, knihách... (tiež máte trojročnú princezničku?) Mám namysli tie, ktoré si so sebou nesieme z detstva. Ten program, ten vnútorný hlas našich rodičov, čo nám hovorí: Ty nikdy nič nedotiahneš do konca. Alebo: Ty si taký bordelár! Zase máš všetko po celej izbe! Poprípade mantry ako: S tým ani nezačínaj, to nepôjde. Alebo: To je príliš ťažké, vyber si niečo ľahšie. A moje obľúbené: Je mi jedno, čo si ty myslíš, takto to raz je a hotovo. Je mi jasné, že pre nás vždy chceli len to najlepšie. Ale aj také: Robím to len pre tvoje dobro, je podľa môjho názoru celkom nebezpečná veta.

Každý si v sebe nesieme svoj vnútorný program. Niekde veľmi hlboko sme sami sebou a potom je tu vrstva nálepiek, ktorými nás oblepili počas nášho života, no najmä v detstve. Povedali nám kto sme, kto nie sme, čo si všetko môžeme a nemôžeme dovoliť, a možno si neuvedomili, že my tomu uveríme a podľa toho sa budeme správať. 

Ak máte pocit, že aj vy máte tých nálepiek až až, a možno sú to práve ony, ktoré vám bránia dosiahnuť vaše ciele, poďte sa pozrieť na môj blog, možno vás zaujme, ako sa s tými mojim pasujem ja 🙂

http://zmysluplne.wix.com/zmysluplne

Janka

xxx