V povojnových dobách mala výživa vždy len jediný cieľ: dodať dostatok energie a kalórii na prežitie. Niektorí ľudia dodržujú tento princíp i naďalej a postupne priberajú, majú nadváhu a s tým spojené ochorenia. Všetko, vrátane kalórii, nemalo žiadnu ďalšiu výživovú hodnotu. Jednalo sa vtedy o zlú skladbu potravy. Neskôr došlo k zmene v spôsobe výživy. Ľudia začali počítať spotrebované kalórie s cieľom znížiť ich príjem na čo najnižšiu hodnotu tak, aby získali nadvládu nad obezitou. 

    Vďaka múdrym úvahám spoznával človek postupne význam vedľajších látok vo výžive.

Najprv vitamínov, neskôr minerálnych látok a stopových prvkov a v poslednej dobe i vlákniny a taktiež dobre známe sekundárne produkty rastlinného metabolizmu.

    Ďalším faktorom pri objavovaní nových znalostí v oblasti výživy bol vývoj vrcholového športu, ktorý otvoril obrovský priestor pre objavovanie a experimentovanie, čoho cieľom je dosahovanie maximálnych výkonov a fyziologických hraníc človeka, alebo dokonca ich prekročenie.

    Pokiaľ sa teraz za týmito skúsenosťami ohliadneme, môžeme dnes zhrnúť platné informácie o výžive pre človeka, respektíve bežnú populáciu či rekreačných športovcov do nasledujúcich okruhov:

• Stavba a udržovanie buniek a tkanív
•  Enzymatická a hormonálna regulácia látkovej premeny
• Podpora antioxidačného ochranného systému
• Zlepšovanie funkcie imunitného systému
• Dodávanie energie