Už týždeň neužívame encephabol...... a včera poobede bol zase Maťo čudný. Dostala som strach! Hrozný strach........... zase sa hral s vlastným tieňom, bol úplne mimo reálny svet.......... Nový rok sa teda nezačal práve najšťastnejšie. :o(
no precitala som si clanok ktory si o nom pisala,fakt je to dost aj na kona ja mam dve zdrave deti a niekedy mi tecu slzy od vsetkeho.......to je dost aj na kona a ze materska,to je kazdy den taky?alebo ma iba svoje dni?musis byt silna osobnost to by hocikto nezvladol,preto si ta dam ako priatelku ak mozem
@zuzu1000, ďakujem za priateľstvo a nie každý deň je zlý. Veľa sa na ňom aj nasmejem, hlavne ako básničkuje. Sú proste dni, keď som úplne psychicky na dne a dni, keď je to celkom fajn. Tých lepších dní je ale podstatne viac. :o) A myslím, že to čo ja by zvládol hocikto, jednoducho sa musí a basta - fidli. :o)
@zuzu1000, no ja som prišla na to že je iný asi keď mal 2,5 roka, ale diagnostikovali ho, keď mal 3 aj 3/4 roka. Diagnostika tohto postihu je u takýchto malých detí dosť ťažká, hlavne ak sa jedná o jej ľahšiu formu., lebo tieto deti vyzerajú na prvý pohľad úplne normálne a niektoré tieto deti sú naozaj krásne. V tomto malom veku sa akosi stratí, že dieťa nerozpráva, že má problémy so zmenou a so sociálnym kontaktom. Ja som ale videla, že Maťo je proste iný a bohužiaľ sa to povrdzuje. No, je to proste všetko veľmi ťažké, ale Maťo má našťastie tú ľahšiu formu a keď vidím niektorých chlapcov v tej škôlke, kde chodí, tak som vlastne rada, že je to takto. :o)
@zuzu1000, tak s týmto mám aj ja svoju skúsenosť. Je pravda, že nás našťastie nevyhodili, ale veľa k tomu nechýbalo. Ja s ním chodím autobusom pravidelne do škôlky, ale čím ďalej tým je to horšie a to nečakané škriekanie je obťažujúce. :o( Ja vodičák mám, ale šoférovať s abojím, budem musieť veru strach nejako prekonať. :o)
@zuzu1000, musím povedať že on bol od malička trošku opozdený, ale naozaj si nepamätám žeby do tých dvoch rokov sa mi niečo nezdalo. Ja som s ním chodila na Vojtovku od 3 mesiacov do jedného roka, lebo mal slabú motoriku. Potom som musela nastúpiť do práce a malého som dala do jasličiek a bolo to dosť hektické obdobie a mne sa len zdalo, že je taký trošíčku pozadu, ale on to všetko dobehne. Je pravda, že nekýval a aj mu bolo ťažko niečo ukázať do diaľky (čo je problém aj teraz), ale inak sa mi to zdalo všetko v norme a neprikladala som tomu všetkému nejaký význam. "Červené svetielko" mi začalo trošku blikať v hlave až po tom 2,5 roku, keď tá neznášanlivosť zmien bola naozaj dosť okatá, reč skoro žiadna a odúčanie od plienok katastrofálna. My sme napríklad nemohli ho zaviesť do jasličiek autom, lebo na prvej križovatke ak sme neodbočili ako autobus, tak prežíval strašné hysáky! Škriekal ako by mu niekto robil strašne zle. Potom prišli strachy zo všetkých živých zvierat a zvukov. Vieš, ale to nie je taký normálny strach, to je strach neobvyklý k okolnostiam, on dostáva triašku ak len v diaľke počuje štekať psa a popri tom nikdy predtým nemal žiadne zlé skúsenosti so psom. To isté je aj pri vŕtačke, alebo napr. aj delobuchy na silvestra mu robili strašne zle. Prereval celý čas ako vybuchovali. Ja si pamätám, že keď bol maličký a mali sme doma morské prasiatko, tak ho vedel pekne chytiť, teraz? Nedotkne sa žiadneho živého zvieraťa, už ani toho morského prasiatka.
@zuzu1000, nikto mi nevie povedať čo bude a čím ďalej tým viac sú lekári opetrnejší vo svojom vyjadrovaní. Ešte pred rokom a pĺ ma presviedčali, že zbytočne robím rozruch a teraz už vidia, že veru problém tu je. Trošku teraz začínajú prekrúcať, čo mi pred tým rokom a pól povedali, že ako dobre že ma poslali na to a to vyšetrenie, ale pravda je taká, že všetky vyšetrenia som si vyhĺadala a vypýtala sama. Lieky bral len na podporu mozgovej aktivity (ten encephabol), ale psychofarmaká na ukľudnenie som nechcela. Na neho je potrebný len ten kľud, štruktúrovaný režim a málo zmien. Psychofarmaká by ho totálne utlmili a nebol by to on a sú aj nebezpečne návykové. Aj s tým encephabolo som dlho otáľala, ale nakoniec som rada, že sme sa na to dali. Tiež to nebolo jednoduché, kým som neprišla na dávkovanie. On bol z neho zo začiatku totálne nabudený, vôbec mi v noci nespával, bol strašne zúrivý a neskutočne uškriekaný. Potom sa to trochu skľudnilo a bude to ešte lepšie, kým sa mu celý z tela nevyplaví. Reč už ako-tak nabehla a už dúfam, že to nebude musieť užívať. Veľa som si poprečitávala príbehy takýchto detí, čo sú už staršie a všade sa píše, že okolo toho 7-meho roku sa to trochu ukľudní a potom je to zlé ešte počas puberty. Tá inakosť samozrejme zostane, to je proste na celý život a uvidíme ako sa s tým popasujeme a do akej mieri sa bude dať adaptovať do reálneho sveta.
no ja mam taky pocit ci moj synovec neni nieco taketo.lebo on ma 2,5roka povie asi 2 slova,ked na nieco ukaze tak len hmka,v noci ze je dost place lebo sa odstahovali prec,tecu mu slizy,nevie sa jest,a chodi nejako divno tiez s nim chodila na vojtovku este chodi na nejake cvicenia,aj psychologicke,neviem voec s ami neozdavav na 2,5roka stale ho vozi v kociku lebo on by jej nedokazal prejst 100m akoze daj ruku idemem sa prejst to nehrozi.co si o tom myslis,ako odbornik?
No ja veru odborník nie som ale musím povedať, že ja som s tým kočíkom sekla tiež v 2,5 roku, lebo strašne slabo chodil. Ja som proste nekompromisne kočík odpratala a nabehlo sa natvrdo na chodenie. Inak veľa by mala vycítiť mama toho tvojho synovca a je dobré, že je vlastne v rukách doktorov. Vieš ono každé dieťa je iné a či aj on je autista je veeeľmi ťažko povedať. Ako je na tom tvoj synovec s očným kontaktom, s hrou ako takou a s hrou s inými deťmi? Možno je drobec naozaj len opozdený a rozbehne sa a možno aj nie. Treba to všetko pozorovať ale veľmi citlivo. A čo jej na to všetko povedali odborníci (lekári)?
ahoj,mozem sa spytat naco su tie tabletky?a aky mas problem s matkom?