Boj o život(y) 11

Začiatok konca.

Odpočítavam každý jeden deň tehotenstva, každý deň sa totiž počíta a rozhoduje... Pomaly prichádzajú Vianoce aj Nový rok. Celé sviatky trávim v polohe ležmo, veľa z nich síce nemám, ale ani sa nenudím. Chalani sú doma zo škôlky, je ich plný byt 🙂 Striedajú sa u nás návštevy, rodina, kamaráti... Každý prispeje čím môže, aby aj naša rodina mala pekné a pokojné sviatky, hoci ja môžem všetkých akurát usmerňovať z postele. Spolu nám je veselšie.  Babky pripravia Štedrú večeru, stretávame sa celá rodina. Na Silvestra si kamarátky rozkladajú stoličky k mojej posteli. Jedna kamarátka o chvíľu rodí, ešte vtipkujeme, že ju možno predbehnem. Škoda, že nezostalo len pri vtipe ☹

Keď prišiel vytúžený 24 tt, bolo to ako spasenie, neuveriteľne mi odľahlo. Neviem síce či by bábätko v tej chvíli prežilo, prípadne s akými následkami by sa stretlo, ale aspoň by ho náš "systém" nepovažoval za potrat a snažil sa pre neho spraviť čo najviac.

Dieťatko sa má v týchto chvíľach na počudovanie celkom fajn.

Aspoň z ultrazvuku vidieť, že vyzerá normálne (zatiaľ žiadne deformácie, vraj len trošku menší hrudný kôš), aj váhu a veľkosť má primeranú. Akurát nemá miesto na pohyb. Čo ak zvládne aj dýchanie a bude mať zdeformované končatiny? Počiatočné prognózy mi vŕtajú hlavou.

Ideme ďalej. Dávam si ďalší, tento krát, oveľa vyšší cieľ - 30 tt. Neuvedomujem si čo hovorím ☹ Sú to smelé plány, ale takýmto štýlom to určite zvládneme! Konečne som pozitívne naladená, potiahli sme to spolu až sem a to je veľký úspech. Predsa len to má Pán Boh inak vymyslené. Je to veľká skúška so všetkým, čo k tomu patrí. Až teraz si uvedomujem koľko modlitieb bolo vyslovených za nás. A očividne vypočutých. Všetkým ďakujem.

Streda 11.1.2017

Tehotenstvo naberá grády, bruško konečne rastie. Bábätko sa vrtí, je to dosť bolestivé. Už som v 25+5tt. Veľmi sa teším. Vravím to aj doktorovi na kontrole. Sám poznamená, že je pre neho zázrakom ako sa držíme. Drobček leží KP-čkom, čo je asi najhoršie ako môže byť nielen z hľadiska pôrodu, ale bez plodovej vody má malú šancu pretočiť sa. A tiež všetko, čo si naciká, odteká hneď preč, jediná možnosť je len tá, aby som ja ležala dolu hlavou, aby sa mu nacikaná tekutina dostala až ku hlavičke.

Po kontrole hneď každému oznamujem, že aj doktor je prekvapený mojím stavom. Jasné, veď to chcem dotiahnuť do 30 tt, už ma zaujíma čo bude potom, či budeme čakať až sa pôrod sám spustí alebo... Dovtedy už hádam vydržíme 2v1. Ach, koľká odvaha.

Ako sa však vraví: Ak chceš rozosmiať Pána Boha, povedz mu svoje plány.