Boj o život(y) 35

Prišla zima a s ňou nástup chorôb. Pri prepustení z pôrodnice ma nezabudli postrašiť ako tieto predčasniatka končia každú chvíľu v nemocnici s nejakým ochorením. Boli sme tam od apríla 2x, ale na dané predpovede, si myslím, že to nie je najhoršie. Prichádzajúca zima je však strašiakom. Musíme sa vyhýbať nákupným centrám, vlastne aj rodinným akciám, kde sa združuje viac ľudí, ideálne by bolo, aby chalani boli celú zimu zdraví, čo je pri školákovi a škôlkarovi nereálne, tak nám ostáva len dúfať, že to zvládneme najlepšie ako sa dá. Má k tomu dopomôcť aj očkovanie Synagis proti závažnému RSvírusu. Sofinke našťastie tieto vakcíny zdravotná poisťovňa schválila a tak chodíme každý mesiac na pľúcne na preočkovanie. Sú to hotové protilátky, ktoré účinkujú len mesiac.

Keď si k tomu pripočítam ďalšie lekárske vyšetrenia a rehabilitácie, ukazuje sa, že sme takmer každý deň mimo domov. Keď máme náhodou dva dni po sebe voľno, normálne oslavujem. V kľude si môžem navariť, upratať, oprať a venovať sa aj chlapcom. Inak žijeme strašným hŕŕ-hŕŕ systémom. Niekedy mám tak zaprataný kalendár termínmi, že nestíham ani dýchať. Takýmto systémom žijeme už tretí rok. Vždy si vravím, že budúci týždeň/budúci mesiac už bude iný... a in je zase rovnako plný.

Samozrejme, okrem Sofinky musím riešiť lekárov chalanov či svoje zdravotné problémy, do toho pripraviť masku na karneval, učiť sa básničky na súťaž, mikulášske či vianočné vystúpenie detí, porozvážať na tréningy a na zápasy, preventívky u zubára, nezabudnúť nakúpiť.... večer neviem, kde mi hlava stojí, často zaspávam na posteli pri tom dieťati, ktoré práve uspávam.  

Do toho všetkého vianočný zhon a spomienky. Spomienky na situáciu spred roka, keď som len ležala a netušila akým smerom sa vyvinie náš život. Či to bábätko bez plodovej vody prežije alebo sa z neho stane anjelik. Ponurú zimnú atmosféru prevyšuje radosť z toho, že Sofinka dostala príležitosť žiť. Obavy z jej ďalšieho vývoja a z budúcnosti však pretrvávajú. Napriek tomu každé ráno ďakujem Bohu, že ju tu nechal. Uvedomujem si oveľa viac cenu života a hodnotu zdravia. Pre mnohých také samozrejmé veci. Pre nás dennodenný boj.

Vianoce 2017, na rozdiel od predchádzajúcich, strávime v pokojnej rodinnej atmosfére. Keďže Sofi sa len prevaľuje, zatiaľ nie je stromček v ohrození 🙂 Vybrať Sofinke správny darček nie je ľahké, rôzne stimulačné hračky a pomôcky jej kupujeme počas roka vždy, keď ich potrebuje, ale pár drobností dostane aj ona. Chalani sa tešia celej atmosfére Vianoc, že majú školské prázdniny, ale ako pravé deti, najviac sa tešia darčekom. Verím, že raz prídu na to, že dávať má väčšie čaro ako dostávať a že Vianoce nie sú len sviatkom konzumu, ale hlavne sviatkom Božieho narodenia.

Pomaly sa stáva tradíciou, že si chlapská časť rodiny ide cez sviatky niekoľko krát zahrať hokej. Keď nie sú zamrznuté jazerá, využívajú s partiou zimný štadión. Poriadne sa unavia, vybijú zo seba energiu a naučia sa kopu nových trikov. Pohyb majú akosi prirodzene v tele, futbal či hokej, všetko im ide jedna radosť. Ja si zatiaľ užívam doma chvíle pokoja so Sofinkou. 

Cez sviatky sa u nás vystriedajú rodinné návštevy, niekoľko ich absolvujeme aj my a rok môže končiť. Čo nám prinesie ten nadchádzajúci? Slzy mám na krajíčku. Chcem, aby bol lepší ako tento uplynulý. Chcem, aby Sofinka robila veľké pokroky, mám s ňou veľké plány. Chcem, aby sme boli všetci zdraví a mali sa naďalej radi. Chcem toho veľa? Veď to si prajú všetci! Ale dostanú to aj všetci?