Boj o život(y) 9

Ešte v ten deň popoludní to cítim... začínajú sa mi kotúlať slzy... 

Práve mi odtiekla veľká časť vody, ktorá sa vo vnútri nahromaždila.

Ležím, ani sa nemôžem pozrieť koľko jej bolo. Mám pocit, že všetko, čo do mňa natlačili, vyteká. Pohnem sa a tečie znovu. Do rána mám pocit, že je všetka vonku. Chytá ma beznádej. Hoci sa voda stále tvorí, odteká jej veľké množstvo, toto nevyzerá na úspešný amniopatch.

Znova si poplačem. Už mám všetkého akurát tak dosť. Robím, čo môžem, ale Pán Boh má s nami očividne iné plány...  Nerozumiem im. Prečo, Bože, prečo? Čím si toto moje dieťa zaslúžilo???

"Ešte je skoro, počkáme si na sono do utorka."

Nemusím čakať, viem to. Cítim ako každú chvíľu voda stále odteká. Sme opäť na začiatku ☹

Utorkové sono len potvrdí - oligohydramnion, bez plodovej vody.

Diera v plodovom vaku sa nezacelila. Prečo? Prečoooooo???? Čo bude teraz? Čo mám teraz robiť? Beznádej sa stále zväčšuje. Tak som verila tomuto zákroku, upla som sa na neho ako na spasenie, absolútnu záchranu dieťaťa a... nevyšlo to. Nie je v ľudských silách zachrániť moje dieťa!

Pýtam sa izbového lekára aký je ďalší postup. Jasné, je to na mne. "A teraz Váš osobný názor?" 

"Nechal by som priestor ďalšiemu úspešnému tehotenstvu." 

Ok, je príliš mladý, nevie o čom je život, prebleskne mi hlavou a dodnes ho mám takto uloženého v spomienkach.

"Žiaľ, zákrok sa nevydaril, prepustíme vás domov. Je to Vaše rozhodnutie a my ho budeme rešpektovať. Môžete naďalej navštevovať v stredy ambulancie pána docenta alebo ísť na Antolskú k jednému odborníkovi....." 

"Nieeeee, žiadna Antolská!!!"... 

"V poriadku, tak sa hláste v stredu v ambulancii u nás."

Ak to dovtedy prežijeme ☹

Vraj sa daným zákrokom zlepšilo vnútorné prostredie maternice a bude odolnejšia voči infekcii. Neviem, či tomu verím. Mám strach. Opúšťa ma nádej. 

Posledné svetielko blikajúce na záchranu zhaslo.

Už niet žiadnej pomoci.

Aké to má celé ešte zmysel?