Keď okolie spochybňuje naše rodičovstvo…

„To by som nerobila.“

„To nie je bezpečné.“

„Ja by som to riešila inak.“

,,Ja by som to spravila lepšie.”

( och no dobre, mnohé sme dostali aj omnoho ,,lepšie rady".🙈

Veľa z nás to už zažilo.

Radu, poznámku alebo „dobrú radu“, ktorá sa dotkne presne toho miesta, kde si ako matky nie sme úplne isté.

No ale často krát sa nás tie nechcené rady viac ako dosť dotknú.

Nie vždy preto, že by sme robili niečo zlé.

Ale preto, že sa dotkli našej vnútornej neistoty.

Materstvo je plné rozhodnutí.

Malých aj veľkých.

A žiadne z nich neprichádzajú s návodom „správne – nesprávne“.

Robíme to najlepšie, ako v danom momente vieme – s informáciami, ktoré máme, s kapacitou, ktorú máme, s láskou, ktorú cítime. Myslím, že tak to robí veľa z nás. 

A napriek tomu…

stačí jedna poznámka zvonka a začneme o sebe pochybovať.

Čo sa nám v týchto situáciách v skutočnosti ukazuje?

1. Naša vlastná neistota

Ak nás cudzí názor silno zasiahne, často to znamená, že si v danej téme sami sebou nie sme úplne isté.

Nie preto, že by sme robili chybu, ale preto, že ako mamy na seba kladieme obrovský tlak „robiť všetko dokonale“.

2. Strach druhých, ktorý nie je náš

Ľudia okolo nás často reagujú zo svojich vlastných obáv.

Niektorí majú potrebu mať kontrolu.

Iní sú úzkostnejší.

Iní si cez naše rozhodnutia riešia vlastné pochybnosti z minulosti.

To však neznamená, že ich strach je našou zodpovednosťou.

3. Potreba mať pravdu a cítiť sa lepšie

Pre niektorých ľudí je hodnotenie iných spôsobom, ako sa cítiť istejšie sami so sebou.

Keď vedia povedať „ja by som to robila lepšie“, na chvíľu majú pocit kontroly, nadradenosti alebo istoty.

Nie je to útok na nás ako osoby – je to ich vnútorný mechanizmus.

4. Učenie sa dôvere v seba

Tieto situácie nás paradoxne učia niečo veľmi dôležité:

postaviť sa viac do svojej dospelosti, do svojej rodičovskej autority a dôvery v seba.

Nie do obrany.

Nie do vysvetľovania každého rozhodnutia.

Ale do tichého vnútorného postoja:

„Robím to najlepšie, ako viem v tomto momente.“

Hranice nie sú o konflikte, ale o sebahodnote

Mať hranice neznamená hádať sa.

Znamená vedieť povedať :

„Toto je môj spôsob. Nepotrebujem, aby ho všetci schvaľovali.“

Nie každý názor si musíme brať k srdcu.

Nie každú radu musíme nasledovať.

Nie každé hodnotenie je pravda o nás.

Každá žena si buduje svoj vlastný štýl materstva.

V inom svete, v iných podmienkach, s inými skúsenosťami.

A možno je jedna z najväčších lekcií rodičovstva práve táto:

dôverovať si viac než hlasom zvonka 🤍.