OBČIANSKY, ŠVÁBY A KAVEJ...

    Každý máme v živote obdobia, kedy vyzeráme jak na občianskom preukaze...

    Požuté, vypľuté, abo čiastočne natrávené a odsúdené minimálne za trojnásobnú vraždu.
    Keď ma fotila pani na dokladoch, ta sa ma s takým súcitným pohľadom opýtala, že či ma necvakne ešte raz.
    Bo kukla na fotku a dala by som ruku do ohňa zato, že sa zľakla...
    Ja tehotná, v 7. mesiaci, nevyspatá, za ruku som trimala dvojročnú dcéru a vonkaj bolo das 30 stupňov v tieni.
    Všetko mi bolo jedno.
    Ta jej vravím: "Nechajte tak. Lepšie to už nebude, verte mi. Aspoň bude sranda."

    A presne tak to funguje aj v živote.
    Máš etapu, v ktorej to už proste lepšie nebude.
    Ona prejde, neboj sa ty nič.
    To sa furt otočí, bo tu je to tak nastavené.
    Ale, kým sa to otočí, ta j*b na šicko a len funguj na úsporný režim.
    Obzvlášť to platí pre matere.
    Raz sa na tom budeš rehotať.
    Ja sa rehocem zakaždým, keď dakde predkladám občiansky.

    Aj teraz máme také obdobie, že "ČAKAJ".
    Čakaj, kým sa to otočí.

    Ja som vám tak minule čakala na veterník od chlopa...
    Už ani nezisťujem, že jak sú postavené planéty, že čo všecko sa vyťahuje, čistí, pretransformováva, previbrováva, preneviemčoešte...
    U mňa to nemá absolútne žiadny zmysel!
    A to ne, že Pluto vyradili zo zoznamu planét, bo je fest malý, fest ďaleko, má netypickú dráhu, je vystredný...
    Ta de vyradený!
    Ja žijem vedľa neho!
    Ja s ním mám deti!
    Ja mu perem ponožky a trenky!
    Môžeš čakať od škorpióna veterník?
    Môžeš?
    Došiel vysmiaty, jak keby mu dakto podaroval 100 kartičiek pokémonoch a podáva mi krabičku...

    Zobereš to do rúk.
    A to len stojíš a kukáš...
    Kukáš raz na krabičku, a raz na chlopa.
    Mozog absolútne nespolupracuje, telo nereaguje...
    Skúšaš, reku či sa ti to len nesníva.
    Nesníva.
    Skúšaš oči, či dobre vidíš.
    Vidíš až bars dobre!
    Znovu kukneš na chlopa.
    Potom už len kukneš do vesmíru.
    Ja už nemám slova...
    Nemám jediného slova, na moje životné lekcie.
    Ja už mám len pohľady.
    Presne také, jak na občianskom preukaze.
    Pamätáte sa ešte z môjho starého blogu, že jak mu zdrhli cvrčky?
    No...
    V totej krabičke boli das štvorcentimetrové šváby!
    V žiadnom prípade sa nejedná o naše tradičné, slovenské odrody!
    Sa vysral aj na kultúru, aj na mňa!
    Argentínske šváby, namiesto veterníka...
    Môže to byť ešte horšie?
    No, ta jak by ne!
    Ta, jak by ne, Adamjačka! 😃
    Že váhaš!
    Šicko še dá, hlási Vesmír...

    Došla mi kavej... 😳😳
    Došla mi aj kavej!
    A jak nemáš kavej, ta nemáš v rovnováhe ani hormóny, ani auru, ani pudy, a už vôbec ne svoje osobné komando démonov...
    A tu už sranda končí.
    To sa chce všecko angažovať vo vzniknutej situácii!
    To má všecko zbrane!
    A chce ich zaraz aj použiť!

    Ja vám tak poviem, že nebyť totých protitureckých vojen, kedy nám tu Turci konečne importovali aj kavej, ta doteraz tote ohne pre bosorky horia...
    Doteraz...

    Nemám už slova.
    Ozaj nemám slova...
    Raz sa na tom tiež budem rehotať.

    No ta trimte sa.
    ObčianCHSKYM preukazom zdar a ČAKAŤ! 😆
    ♥️♥️♥️

    #šváby #veterník #čakanie #občiansky #slová_došli #kavej #pluto #škorpión