Pred týždňom sme sa vrátili z dovolenky pri mori a „nočníkovanie“ sa nám pokazilo... Samorejme malý trávil veľa času na pláži, v mori, v bazéne a o vykonávaní jeho potreby sme stratili prehľad. A asi ho stratil aj on sám. Zvykol si vycikať sa kdekoľvek a potom bolo veľmi ťažké mu v jedálni vysvetliť, že sa má pýtať. Občas sa aj vypýtal, no záchod bol ďaleko a nehoda bola na svete...Takže došlo k najhoršiemu! Za prvé tri dni padli za obeť všetky zbalené nohavice a tak sme mu z pohodlnosti začali dávať plienku, aby sa naša dovolenka nezmenila na sledovačku malého vylučovacích potrieb a aby som ja netrávila väčšinu času praním.... Ojoj...bola to chyba. Malý si rýchlo zvykol, že môže pustiť a nič sa nedeje. Občas sa ešte vypýtal a vždy keď to bolo možné, sme ho dávali cikať pasívne. Našťastie potreba číslo dva sa nezmenila a naďalej bol schopný ju vykonať do nočníka.

Taaaakže po návrate domov práve prebieha tvrdá odvykačka č. 2. Prvé dni to vyzeralo beznádejne....Malý ešte aj prechádza fázou, že na všetko je odpoveď „nene“ a raduje sa z našich pohoršených reakcií...Chceš ísť cikať na nočník? Ne, ne... Povieš keď budeš musieť cikať? Ne, ne.... Teraz si sa pocikal, ale nabudúce mi povieš, že ti treba, dobre? Ne ne!!! A k tomu úsmev od ucha k uchu...

Od dnes to však vyzerá, že to pôjde k lepšiemu: Malý sa konečne pýta a ciká do záchoda a aj vonku. Okrem toho, že používame body podľa článku vyššie, mám naňho aj nové páky:

1. Chodíme na záchod pozerať macka a tigríka na redukcii.

2. Adamko sa môže utrieť s ľubovolným množstvom toaletného papiera, ktorý môže sám odmotať a hodiť do záchoda.

3. Okrem Adamka cikajú aj plyšáky Havo, Piglet a Paprika. Občas aj Mcquiiiin a Audina.