Takže máme za sebou prvý rok. A teda asi aj plus deväť mesiacov predtým, ktoré boli pre mňa asi ťažšie ako tých dvanásť potom. Chápete, že?

Slušne povedané, chvíľu mi trvalo, kým toto celé začala chápať ako výzvu. Úprimne povedané, zatiaľ som sa nikdy v živote necítila viac v prdeli, ako keď sme zistili, že čakáme dvojičky. Nikdy nezabudnem na dve reakcie mojich dobrých kamarátov. Teda jednej kamáratky, ktorá skonštovala, že čo, veď žiadna smrteľná choroba to nie je. Pravda. A ešte kamráta, ktorého citujem: „Ty a výzvy… mala by si napísať knihu.“ (Tých ktorí sa vo svojich komentároch spoznali, srdečne zdravím. Ďakujem, pomohlo mi to.)

Som presvedčená, že ich potrebujeme, keď ich máme. Ďalšia kamoška mi minule pripomenula ako som kedysi dáávno, iba s jedným deckom (hehe), mala nejapnú poznámku na mamu dvojičiek, ako sme ju míňali a ona to začula. Síce si to nepämatám, ale podobá sa to na mňa. Hm..dala by som si za to teraz facku a dopriala by som tej mamine, aby sa raz dozvedela, čo sa dialo potom. By som sa mohla v jej nejapných poznámkach teraz aj utopiť a zaslúžila by som si to.

Čiže pred rokom sa teda vyliahli. Miestami som mala pocit, že sa musím veľa vecí znova učiť ako mama prvého decka a nemám tú pohodičku druhomamy, resp. jedného druhého decka. Chápete, že? S dvomi/tromi deťmi som si nanovo musela nájsť systém, nebolo to také, že som iba vbehla do staronových koľají, pretože tých vláčikov bolo zrazu nejak priveľa. Na druhej strane som zase mala nejaké skúsenosti, ktoré ma dosť potiahli a mala som menej nervov, stresu a strachu. Som však presvedčená, že keby boli prví, tak to nezvládnem. Ako si pamätám tie stresy pri Mišute… a krát dva? Zbohom rodina.

Za posledný rok som sa naučila kopec nových vecí (určite to tak je, ale teraz mi nenapadá žiaden príklad). Stále som sa však nenaučila nevrhať nenávistné pohľady na ľudí, ktorí sa prežehnávajú, keď počujú, že mám dvojičky a/alebo sa chechcú na inteligentných poznámkach typu „…ďalšie budú trojičky?“ Aj si uvedomujem, že ja by som asi bola taká istá, ale vôbec mi to nepomáha tváriť sa aspoň neutrálne.

Takto nejak sme to doťukali do prvého roku. Želám nám všetko najlepšie, nech sa naučíme kopu nových vecí aj ďalší rok. A torta bola super.