Nikdy som si nemyslela, že budem také niečo riešiť.... Nikdy ma ani nenapadlo, že sa naša Timejka narodí skôr... Ani som netušila o čom to je a s čím je to spojené.... 
Dnes už to viem... No je mi ľúto, že to ešte kopec ľudí nevie. Mnohí berú predčasne narodené deti za „iné“, stále hľadajú na nich chyby a neuvedomujú si, že tým ubližujú nie len rodičom, ale hlavne tým deťom... Myslela som si, že som sa za tie roky nad to povzniesla, že mi už neublížia tie „pohľady“, šuškanie, porovnávanie,... otázky typu: „a ste zdraví?“ .... no omyl je pravdou. Stále to zabolí a stále sa ma to dotkne. No najviac sa mi páči, keď už odpovedá  Timejka: na otázku ako sa máš? „dobje“... No vtedy sa len pousmejem...  detská duša je veľmi čistá a ani by ju nenapadlo, že by jej chcel niekto ublížiť... Viem, že sa tomu nikdy nevyhnem, porovnávanie bolo aj bude, čo svet svetom stojí... No chcem vás poprosiť, kým začnete porovnávať detičky, skúste si predstaviť aký boj vybojovali, ako silno chceli žiť, že to všetko zvládli a čo všetko sa museli „naučiť“ čo detičky narodené v termíne (myslím bezproblémový priebeh) vedia automaticky.... Predstavte si pocit matky (či otca), ktorí stoja pri inkubátore, len prstom sa dotýkajú malinkého telíčka a boja sa aj dýchať, aby dieťatku neublížili, ... predstavte si ten pocit bezmocnosti, kedy nemôžete nič ovplyvniť a len čakať... a potom skúste vypustiť slová z úst....

Niektoré  detičky  postupne dobehnú svojich rovesníkov, no tú dobu potrebujú... niektoré dieťa potrebuje toho času viac, iné menej, no ten čas je potrebný. Som na moje deti hrdá ako na nič na svete, sú môj život moje všetko.... a tak by to mali pociťovať všetci rodičia... nemali by mať pocit, že ich dieťa je menejcenné, lebo...., je jedno čo.... jednoducho, všetky deti sú darom a ten dar si musíme vážiť, bez ohľadu na to aké sú... a tak ako dokáže ľúbiť dieťa, nedokáže nik, pretože táto láska je nezištná, ozajstná a nič ju nezlomí., No je to tu, niektorí sa s tým dokážu zmieriť, niektorí menej,.... no nikto by nechcel, aby niekto na jeho dieťa "zazeral" a priradil mu nejakú nálepku... Jednoducho je to tak, niekto nosí okuliare, niekto má ploché nôžky, niekto má alergiu, niekto nechodí... no všetky tieto deti si zaslúžia náš obdiv, lebo to ako dokážu brať život vedia len ony, nerobia si z toho problém, neriešia, nevidia medzi sebou tieto odlišnosti a to je na tom to krásne... možno by sme sa to mohli od nich naučiť. No naše detičky sú tu  ,aby nám ukázali aký je život krásny a ako sa z neho máme tešiť..

.

Život je nádherný ,človek ho len musí vidieť cez tie správne okuliare.

A k tomu skúsim pripojiť aj našu prosbu .

PROSBA