Na úlohu mamy som sa neskutočne tešila- predstavovala som si ako dcérke zapletám vlásky, ako spolu kupujeme pukačky a učím ju chodiť na podpätkoch. Nádherné ružové sny trvali do chvíle, kým mi lekár neoznámil, že na sone vidí „čosi navyše“. Pri mojom zapochybovaní, či si je skutočne istý, rázne povedal, že ak sa mýli v tomto prípade, tak radšej vráti licenciu. Nemýlil sa!

Narodil sa mi nádherný zdravý chlapček a ja som sa tešila z každého dňa. Milované „ihličky“ som vymenila za tenisky a elegantné kostými za športové šušťáky. Vraj ostať elegantná aj na materskej? To by som chcela vidieť tých chlapov, čo tlačia kočík v 10cm podpätkoch, keď sa miesto v kočíku zmení na bojisko kto z koho a aj tak v ňom sedieť nebudem.... Namiesto kabelky nosím hokejku. Zabudnutie puku alebo lopty sa trestá najhoršími výčitkami, aká som len zábudlivá matka. Najúprimnejší kompliment, aký som dostala, bol: „Mamka, ty si taká pekná ako moja nová hokejka!“...hej aj tak sa dá 🙂

Prešli krásne dva rôčky a narodil sa mi druhý syn. Radosť najväčšia - vravím si, no čo už, však som už vytrénovaná... Dni ubiehali... Na sídlisku nemám konkurenciu v ženskom futbale. Varenú večeru mám hotovú do 20 minúť. Mäso nesmie chýbať - 6x za týždeň. Viem, čo je offside, trestné strieľanie aj Liga majstrov, aj kto vyhral pohár UEFA. No nie vždy sa mi ešte darí rozoznať Finna od Maxa a aký je rozdiel medzi týmto červeným Mcqueenom a druhým červeným Mcqueenom a prečo strieľať z NERFF je taká strašná zábava.

Mám dni, keď sa mi naozaj nedarí, pretože som len slabo nabúrala Porsche a len 2x sa prevrátilo, čo môj 4-ročný syn fakt nedokáže pochopiť, ako to môžem robiť tak slabo. Pri večerných rodinných hrách - stolový futbal - som jednoznačne „čierny Peter“. Hádajú sa o to, kto bude s mamkou, lebo to je predzvesť prehry. Vraj som málo zapálená do hry - tvrdí manžel 🙂

Stretnutie s dlhoročnou priateľkou volím predvídavo na ihrisku - musí to byť oplotené miesto, odkiaľ niet úniku 🙂 Zatiaľ čo jej dcérka stojí pri nej a pohráva sa s vláskami, ja som už 2x obehla preliezku. A obliekanie? Myslíte si, že len dievčatá si vyberajú oblečenie a majú svoju predstavu o móde? By ste sa čudovali, ako rýchlo dokáže chlapec zo seba strhnúť tú krásnu vyžehlenú košieľku pred vystúpením v MŠ.

A voľno? Aj to existuje! To sú chvíle, keď som sama - napr. mám priepustku na nákup potravín (dvomi rukami nesiem štyri tašky). Aj na narodeniny mám privilégium - môžem si upiecť tortu akú len sama chcem 🙂 Jáj a skoro som zabudla na oddychovú prestávku menom Rodičovské združenie! Neuvážene som súhlasila, že môže byť skupinové...Tak to si ma pani učiteľka vychutnala, že mali by sme viac ukočírovať synov temperament a nech si menej presadzuje svoju vôľu a vraj je viac priebojný, ako by sa žiadalo. Vraj s pani učiteľkou sa nediskutuje! AMEN.

Nie, nemali sme zásterku ani žiadne varenie sa nekonalo. Potrebovali sme iba lepidlo a farebné papiere (použili sme všeliaké zbytky z minulých strihačiek) + papieriky na objednávky a farbičky.Inšpirovali sme sa vrecúškovou aktivitou z výmen na modrom koníku – keď má dieťa k dispozícii rôzne suroviny a “predpisy” koľko ktorej suroviny na pizzu dať. Taká aktivita sa dá využiť na rozoznávanie surovín pre najmenšie deti a na počítanie pre väčšie deti.

Maláčka usadila do radu na posteľ plyšákov, na stole mala nachystané kôpky surovín.

Potom sa ako čašník pýtala plyšákov, čo všetko chcú na pizzu. Robila som zápis na papieriky, podľa toho, čo mi diktovala – kto chce koľko a akých surovín.

Potom za stolom podľa objednávky prilepila suroviny na pizzu a zaniesla ju plyšákom.

A tak dokola alebo sme sa aj vystriedali, že ona kreslila a ja som lepila…

Pôvodne vo výmene majú túto aktivitu z filcu, my sme ju len takto jednorazovo papierovo poňali.

Naša maláčka je veľká milovníčka psov, už som ju naučila, že najpr sa musí psíkovho pána alebo paničky spýtať, či môže psíka pohladkať, lebo len čo nejakého zbadala, už aj utekala hladkať.  Často sa stáva, že sa u nás na sídlisku niekomu zatúla jeho psí alebo mačací miláčik alebo dokonca uletí papagáj a potom spíše a povylepuje kade-tade (napríklad na dvere v obchode, autobusovú zastávku, stĺpy lámp  alebo aj  na šmýkalku na ihrisku) plagátiky s prosbou o pomoc pri hľadaní. Niekedy sa takto dokonca hľadá obľúbený plyšák alebo iná obľúbená hračka, ktorú dieťa stratilo a nechce bez nej existovať.

Toto všetko bolo inšpiráciou pre našu maláčku, pri jej najnovšej obľúbenej hre  “Stratil sa psík”. Ukryje niekde v byte plyšového psíka, potom nakreslí plagátik, nalepí ho na stenu a my sa musíme pridať, čudovať as, kde len sa ten psík podel a hľadať ho.

Dnes ráno predtým ako šla do škôlky, k tomu pridala dalšiu zábavku. Zostali nám zo včera vystrihnuté pizze. (Pozrite si náš článok o kuchárovi a čašníkovi.) Stratila sa bábika, ale zanechala po sebe stopy. Pridali sme aj ďalšie papieriky, lebo pizze bolo málo. Museli sme kráčať po bábikiných stopách a hľadať ju… v Košiciach a Amerike. Hľadať, ale nenájsť, to už by nebola hra. Dumať, prečo sa stopy končia a kam len sa podela… Veľmi ma baví, keď maláčka vymyslí hru alebo pretvorí ju po svojom. To sledovanie stôp má z mlák. Keď naprší, buď má gumáčky a ak nie, vie, že po krajíčku mláky, kde nie je hlboká voda môže prejsť a potom sledujeme kto má aké stopy. Niekedy ju sledujem ja a niekedy ide v mojich stopách ona.

Aby vaše dieťa nemalo ploché nôžky, obľúbená rozcvička je striedavé chodenie po špičkách alebo po pätách. Skombinujte so stopovacou hrou a úspech zaručený.

(poznámka: Tento článok bol uverejnený aj na našom webe.)

http://www.dobredovolenky.sk/hotel/hurghada/sunwing-waterworld-makadi/