Prečo sa maďarské deti nedokážu naučiť slovenčinu? (2. časť)

ŠKOLA

DECEMBER 19, 2013

Základné problémy výučby slovenského jazyka na ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským

Pokračovanie článku: Prečo sa maďarské deti nedokážu naučiť slovenčinu? (Základné problémy výučby slovenského jazyka na ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským) 1. časť

Prvé hodiny slovenčiny v maďarskej triede

 Deväť myšlienok Naomi Aldortovej

1. 1.      Dieťa má pravdu. Nech už robí čokoľvek, má na to pádny dôvod. Opravovaním v ňom vyvolávate pocit zlyhania. Podstatné je nájsť pravú príčinu jeho konania a tú napraviť. Spravidla za ňou stojíme my – väčšinou sme dieťa niečo nevedomky naučili alebo máme nerealistické očakávania. Dieťa je naše zrkadlo.
2. 2.      Poslušnosť nie je naším cieľom. Znamená totiž, že dieťa sa bojí. Možno robí dobrú vec, ale zo zlého dôvodu. Bojí sa trestu, našej zlosti alebo toho, že príde o našu lásku. Poslušné dieťa môže neskôr počúvať kohokoľvek, napríklad vodcu gangu. Naučí sa počúvať iných, a nie samo seba. Človek by mal niekedy počúvať iných ľudí, ale mal by sa vždy najskôr poradiť sám so sebou a vedieť sa rozhodnúť, koho a kedy počúvať.
3. 3.       Naším cieľom je, aby bolo dieťa nezávislé, aby v každej chvíli cítilo: To, ako sa cítim, je správne. Tento pocit sebadôvery budujeme tak, že reagujeme na jeho potreby. Nemusíme sa obávať, že neskôr bude robiť veci na úkor iných ľudí, alebo že sa o druhých nebude starať. Naopak, pre dieťa, ktoré sa cíti nezávislé a dôveruje si, je oveľa jednoduchšie všímať si druhých a starať sa o nich.
4. 4.      Spokojné dieťa sa správa dobre zo svojej vlastnej slobodnej vôle. Na to nepotrebuje príkazy, zákazy a napomínanie, potrebuje len, aby boli naplnené jeho základné potreby, ktorými – okrem tých fyzických – sú bezpodmienečná láska, možnosť sebavyjadrenia, emocionálna istota, samostatnosť, moc nad sebou a sebavedomie.
5. 5.      Ľudia sú zo svojej podstaty nezávislé bytosti. Keďže ovládaním ideme proti tejto prirodzenosti detí, vytvárame agresivitu a vzdor. Niektoré deti tým privedieme k vnútornej rezignácii a vytvoríme v nich pocit uzatvorenia, neistoty a neschopnosti dôverovať sám sebe.
6. 6.      Naším cieľom je, aby deti boli šťastné. Snažíme sa ich toho čo najviac naučiť, aby toho čo najviac dosiahli a čo najviac mali, a potom mohli byť šťastné. Na tom nie je nič zlé, oveľa dôležitejšie však je naučiť deti byť šťastné hneď. Nezávisle od toho, či dostanú to, čo chcú, alebo sa im niečo podarí. Aby boli schopné BYŤ. Naučme ich radšej BYŤ, než ROBIŤ a MAŤ.
7. 7.      Ak dieťaťu pomáhame, v skutočnosti ničíme jeho sebaúctu. Hovoríme mu tým: Ty to nevieš. Ja ti to ukážem. Ja ti pomôžem. Dávajme deťom také projekty a aktivity, ktoré zvládnu samy. Nie príliš ľahké, ale ani nie veľmi náročné, aby ich odradili alebo aby pri nich potrebovali našu pomoc. Ak vidíte, že na niečo nestačia, je lepšie vybrať im niečo iné, než im pomáhať.
8. 8.      Chválenie ničí sebaúctu a je druhom manipulácie. Ak dieťa chválime, chceme, aby niečoho robilo viac. A ono to funguje, ale opäť zo zlého dôvodu – chce získať našu lásku. Učíme deti byť závislé od mienky druhých ľudí. Tento prístup vnáša do života neistotu.
9. 9.      Sloboda nie je povolenie robiť čokoľvek. Dať dieťaťu moc nad samým sebou neznamená dať mu moc nad rodičmi a ostatnými ľuďmi. Pretože to je pre dieťa príliš veľká moc, ktorá ho frustruje a oslabuje.