Chystáte sa tento rok na ples? Ak áno, tu je inšpirácia  top trendov šiat tejto sezóny   🙂

Plesová sezóna je u nás ako i v iných častiach Európy obdobím, ktoré začína víkendom po Troch kráľoch a trvá obvykle až do Popolcovej stredy, kedy ho vystrieda 40 – dňový predveľkonočný pôst. Toto „zábavné obdobie“ kedy sa usporiadajú plesy a fašiangové zábavy u nás tradične každý rok odštartúva populárny Ples v opere, kde sa stretnú osobnosti kultúrnej, politickej a ekonomickej sféry ako i tváre z televíznych obrazoviek. Prirodzene, každá žena chce zažiariť v tých najkrajších šatách  z dielní najlepších módnych  dizajnérov (akými sú napr.  Fero Mikloško, Lukáš Kimlička, Veronika Hložníková a mnohí iní) a stať sa kráľovnou plesu. 

Kto udával módne trendy plesových šiat v minulosti? 

Za kolísku plesov a bálov sa považuje Francúzsko.  Francúzsky kráľ Ľudovíta XIV. prezývaný aj ako „Kráľ Slnko“ je považovaný za otca spoločenských šiat a spoločenských akcií.  Práve obdobie jeho vlády (1643 – 1715) bolo prvým, v ktorom mali ženy popredné postavenie v spoločnosti. Najvyššou poctou pre ženy  tej doby bolo stať sa jeho milenkou,  pretože práve tie určovali módu i trendy spoločenských šiat. 

Ako vyzerali plesové šaty pred tým a teraz? Majú niečo spoločné?

Spoločenské šaty na kráľovskom dvore boli šité z  najdrahších a najkvalitnejších materiálov (hodváb, brokát, zamat). Začali sa odhaľovať ramená, výstrihy sa rozširovali a rukávy skracovali.  Ženské krivky boli sťahované v živôtikoch, ktoré boli zdobené  rôznymi výšivkami a šperkmi. Šaty boli šité tak, aby vyzdvihli ženský pôvab a zvýraznili štíhlu líniu pásu.  V roku 1678 sa do popredia dostala čipka. Nosili sa celé čipkované šaty, ktoré dopĺňali tiež čipkované rukavičky a vejáre.  Medzi najvýznamnejšie doplnky  patrili teda  najmä vejáre, rukavice, klobúky, kožušiny a  kožušinové goliere.

nedá mi nepodeliť sa s Vami o tento článok nakoľko vystihuje moju mienku.

Aké hodnoty vyznáva slovenské školstvo?

Na Slovensku neexistuje skutočná diskusia o povahe školstva. Občas vybuchnú vášne kvôli nezmyselne rozhádzaným peniazom, inokedy kvôli výsledkom v nejakom meraní, potom zasa všetci hľadajú lietajúcich profesorov, aby sa o týždeň naľakali z nejakých ministerských sľubov... Všetko po čase utíchne, lebo sú to iba detaily. Podstatnými vecami sa nezaoberáme. Skoro vôbec nediskutujeme o povahe nášho školstva, o jeho smerovaní, o jeho hodnotových základoch.

Táto krajina nemá víziu školstva. Ani vo verejnej diskusii, ani v teoretických prácach, ani vo vládnych vyhláseniach, ani v predstavách väčšiny učiteľov. Dokonca ani rodičia neukazujú nejakú víziu, ako by chceli mať svoje deti vychovávané (ak nerátame rôzne „krčmové reči", v ktorých každý školstvu rozumie).

V zápase o opravu striech na školách, o nové učebnice a o platy učiteľov sme úplne zabudli, že výchova a vzdelávanie v škole by malo vychádzať z nejakej predstavy o cieľoch, o ideáloch, o normách školy, a tým aj o cieľoch spoločnosti - o tom, kam chceme smerovať, aké deti chceme mať.

Škola by mala vychádzať z predstavy o tom, aká má byť naša budúcnosť. O tom, aké hodnoty táto spoločnosť vyznáva.