Vianočné sviatky. Boli špeciálne. Pre väčšinu z detí boli aj najkrajšie. Prvýkrát v živote mali vianočný stromček, prvýkrát dostali darčeky. Nič z toho nečakali a poznali to maximálne z filmov.

Ale pekne poporiadku. Najskôr som sa rozhodol ukázať deťom náš „piatok.” Keďže oni k zábave a divokému tancovaniu alkohol nepotrebujú (myslené žartom), aspoň ma to vyšlo lacnejšie. S Manuelou (našou precvičovateľkou jógy) sme sa zložili, nakúpili balóniky, vyzdobili miestnosť, urobili hotdogy, vychladili coca colu, pripravili aj pár malých darčekov.  

DJ Budaiko im púšťal hity a diskotéka bola veľmi rýchlo v plnom prúde. Úprimne, nikdy som nebol viac mŕtvy na konci diskotéky ako vtedy.  Pritom bolo asi len osem hodín večer, keď išli spať. 

Zvyšok predvianočného obdobia sa niesol v takom lenivšom duchu. Hranie sa vonku, dnu, prechádzky. Nič nenasvedčovalo, že by sa malo blížiť niečo špeciálne. Žiadna výzdoba v meste či hranie kolied. Dokonca aj v kostole to bolo stále o tom istom. Cez deň vyššie teploty, občas dažde. 

Napriek tomu som už dávno necítil viac predvianočnú atmosféru ako tento rok. Paradoxne som si ju vytváral sám pre seba. Snaha vytvoriť niečo špeciálne pre deti, plánovanie darčekov a zdobenie vianočného stromčeka (áno, mali sme krásny veľký ihličnan).  

Asi týždeň pred Vianocami som naozaj pocítil silného vianočného ducha. Nebolo to ani jedlom, program bol rovnaký ako každý deň. Dozdobil som jedáleň a stromček, kým sa deti hrali vonku. Po príchode sme zhasli svetlo a zapli vianočné osvetlenie. Decká sa ma so žiarivými očkami pýtali či už sú Vianoce. Bolo to krásne.