> Moja žena a ja chodíme dvakrát týždenne na večeru do nejakej dobrej
> reštaurácie. Najprv si dáme nejaký aperitív a potom obvykle miestnu
> špecialitu. Pritom si užívame príjemnej spoločnosti. Ona chodí v
> utorok, ja v piatok.
>
>
> Máme oddelené spálne.
> Tá jej je v Bratislave, moja v Košiciach.
>
>
> Beriem svoju ženu všade.
> Ona však vždy nájde cestu nazad.
>
> Keď som sa ženy spýtal, kam by chcela ísť na výročie našej svadby,
> povedala, že niekam, kde dlho nebola. Tak som jej navrhol kuchyňu.
>
>
> S mojou ženou sa vždy držíme za ruky.
> Keby som ju pustil, išla by nakupovať.
>
> Má elektricky vyhrievanú posteľ, elektrický mixér, elektrickú kulmu,
> elektrickú trúbu, elektrickú umývačku riadu,... Raz mi hovorí: "Všade
> kopec
> technických vymožeností a ja si pritom nemám kam sadnúť." Tak som jej
> navrhol, že jej kúpim elektrické kreslo.
>
>
> Žena povedala, že ju zlostí auto. Vraj má vodu v karburátore. Vzal som
> tašku
> s náradím a spýtal sa, kde je auto. Odpovedala, že v rybníku.
>
>
> Nechala si urobiť v salóne krásy pleťovú masku z piešťanského bahna. Dva
> dni
> vyzerala skvele. Potom bahno opadlo.
>
>
> Ráno bežala za smetiarmi a volala:
> "Stihla by som ešte odvoz?"
> Smetiar sa vyklonil z okienka a povedal:
> "Ale áno, naskočte si!"
>
>
> Podľa štatistík je manželstvo jednoznačne hlavnou príčinou rozvodu.
>
>
> Nehovoril som so svojou ženou dva mesiace.
> Nechcel som ju prerušovať.
>
> Poslednú hádku som zavinil ja.
> Keď sa ma žena spýtala, čo je v televízii, odpovedal som, že plošné spoje,
> obrazovka a prach.