Muž zašepkal: „Bože, prehovor ku
mne.“ A zaspieval slávik.


Ale muž nepočul.





Tak muž zakričal: „Bože, prehovor
ku mne!“ A naprieč oblohou sa prevalil hrom a blesk.


Ale muž nepočúval.





Muž sa poobzeral a povedal:
„Bože, daj sa mi vidieť.“ A jasne sa rozžiarila hviezda.


Ale muž nevidel.



A muž zavolal: „Bože, ukáž mi
zázrak!“ A zrodil sa život.


Lenže muž si to nevšimol.





Ten muž v zúfalstve vykríkol:
„Dotkni sa ma, Bože, a daj mi poznať, že si tu!“ Na to sa Boh načiahol
a dotkol sa ho.


Ale muž zmietol motýľa a šiel
ďalej.





V tomto som našiel veľkú
upomienku, že Boh je vždy okolo nás v malých a jednoduchých veciach,
ktoré považujeme za samozrejmé. Dokonca i v našom elektronickom
veku... Takže by som chcel pridať ešte jedno:





Muž zavzlykal: „Bože, potrebujem
tvoju pomoc“ ...a on mu poslal priatela


Ale muž si ho nevšimal a plakal ďalej.....
1KOR 2,4





Dobrá správa je, že si milovaný. Neobídi
požehnanie len preto, že nie je zabalené spôsobom, aký očakávaš!