Milé mamičky, dovoľte aby som vám priblížila náš deň, keď sa Jakubko necíti dobre. Som mamina 3 synov a s najmladším Jakubkom som na materskej dovolenke. Chcela by som vám opísať naše pocity a ako to prežívame.

6.50 ráno vstávam, hoc unavená, ale predsa, pretože moje 9-ročné ja ide do školy a to už z postele Jakubko sa dožaduje o svoje mliečko.
7.30 začína moje upratovanie každý den vysávač, prach a bežné veci. Poznáte to, je to režim alergika.
8.00 lieky ako každý deň, len s tým rozdielom, že beriem atb. Musíme silné dávky, máme zápal plúc.
8.30 plač a bolesť bruška, som uplakaný, len na ruky chcem. Tak len sedíme a hladíme bruško a pozeráme pri tom rozprávky.
9.15 chcel by som sa hrať, ale sa bojím. Prečo? No bojím sa všetkého, a tak si vyžadujem maminu. Autíčka, kocky, nič ma nezaujíma a len jedna vec - buď sedieť na rukách, alebo idem vysávať. Nie som vo svojej koži.
12.00 idem hajkať a len stonám zo spánku. Mamka rýchlo varí obed. Keď je čas, som na koníku.
13.15 už som hore, ale hore je aj moja teplota a mám ju cez 40C. Môj stále najhorší čas je obed na teploty.
14.15 konečne sme striasli aspon dačo a už by sme pred ďalšími liekmi mali aj niečo spapať, ale to velmi nejde. Nechcem jesť, ale ani piť. Tak po striekačkách mi mamka dáva. Som statočný od 3 mesiacov bojujem s takými teplotami.
15.25 už je braček doma a sa aj trošku pohráme, ale potom sa musíme učit a pripraviť knihy do školy.
17.00 zas bojujeme, zábaly, sprcha a lieky. Som zmorený a mamka so mnou plače.
18.15 pozeráme ešte rozprávku s bračekom.
20.00 do pyžamka a spať, no náš deň nekončí, ešte to len začína.
22.30 mam 40,7 teplotu a mamka sa o mňa bojí, no musíme dávať zábaly a bojovať. Ráno sa pôjde  smer pohotovosť alebo príjem.
Nespíme len ležíme a dávam obklady na hlávku. Bojím sa spať, no som unavená. Nemá ma kto vystriedať. Žiaden tatik tu nie je, ani nebol, keď som bol v perinke. Vzdal sa ešte keď som bol v brušku. To nevadí, mamka ma veľmi ľúbi.
Sú 3 hodiny ráno, mám cez 40C, je to zlé, no zas bojujeme. Slzy tečú a nik tu pri nás nie je.
5.00 ráno zaspávame, konečne to jak tak kleslo.
7.00 sme hore a sa obliekame na pohotovosť.
Na druhý deň ráno diagnostikované už na naše dosť boľavé plúca zápal. Nič to, musíme ísť vpred a tešiť sa, že kedy sa zas budeme vonku hrať. Život spoza okna je veľmi smutný. Monika