Slniečko vyšlo a k nemu sa hodí aj ďalší Týždeň zo života mamičiek. Po malej sviatkovej pauze vyberáme znovu päť vtipných a milých zážitkov. Posúďte sami:

• Tak mňa už materská demencia dostihla v plnej miere. Ráno som zaviedla deti do inštitúcií a cestou domov som sa zastavila na tržnici kúpiť nejakú zeleninu (samozrejme už bez detí). Ako to predávač vážil, tak zobral aj čo mal pripravené ďalší kupujúci a ja automaticky: "To neber, to je ujove."

• Malá včera nemohla v postieľke zaspať, tak začala vymýšľať: "Maminka, kakáám!" Keď som dlhšie nereagovala, začala kričať intenzívnejšie a ešte pridala: "Maminka kakám, KLUCINÁL, kakááám!" Tak to som už nemohla, v duchu som sa pučila od smiechu, vybrala som ju z postieľky a ona zasa dosiahla svoje.

• "Maminka, pjačeš?" "Áno, Radi, plačem." "Pječo?" "Lebo som nahnevaná a veľmi unavená." "Hnevaná si? Nepojsúcham?" "No veru, zlatko, neposlúchaš." Cupot preč, za chvíľku prišiel s rolkou toaletného papiera, podal mi ju a hovorí: "Na, utji sopeľ. Daj pyžamo a idem spinkať, dobje? A keď bude Aďko spinkať, daj si kokojádu a nepjačkaj. Ja tá juuubim maminka." Aj ja teba anjelik." :-*

• Kamarátka sa ma spýtala, aké to je byť mama a či sa nezmenil vzťah medzi mnou a manželom, lebo toho sa najviac bojí, že bude zanedbávať manžela a ako to bude zvládať. Hovorím jej: Každá to prežívame inak. Pre mňa je byť mamou ten najkrajší pocit. Som ňou iba necelé tri týždne a za ten čas som sa každý deň rozplakala minimálne raz pri pohľade na to malé, milé, krehučké stvorenie závislé len na nás. S Ďurim sa nevieme vynadívať na to, aké hádže ksichtíky. Akurát minule sme sa rozprávali, že je sranda, z čoho všetkého sa zrazu dokážeme tešiť. Napríklad z toho, že sa každý deň pokakoší a z toho, že poriadne prdká 😀 A či sa zmenil vzťah medzi mnou a manželom? Áno, zmenil a len a len k lepšiemu. Stále ma hladká a opakuje, aký je hrdý, že ma má a že som ho urobila najšťastnejším mužom na svete. A masáž mám každý druhý deň (snáď mu to vydrží čo najdlhšie). Z môjho pohľadu som dosiahla najvyššiu možnú métu v mojom živote. Mám rodinu s mužom, ktorého milujem. Takže ja materstvo len a len odporúčam 😉

• Stojíme v rade pri pokladni a Sofi má kinderko v ruke. Pred ňou dievčatko, ktoré prosilo mamku, aby jej kúpilo tiež. Mamka povedala, že nemá už peniažky, že nemôže. Sofi na mňa pozrela a vraví: "Mama, môžem dať dievčatko vajíčko?" Poviem vám, ostala som v úžase a aj hrdá. Na deťoch vidíte tú vašu snahu vychovať z nich dobrého človeka. Joj, takú radosť mám z nej.