Prišiel nový rok a s ním aj ďalší týždeň zo života mamičiek. O vtipné i pekné príhody sa postarali detičky aj mamičky. 

• Rok 2012 bol pre mňa skvelý. V júni som sa vydala za úžasného muža. V júli sme sa dozvedeli, že budeme traja. Aj zdravíčko celkom poslúchalo. Prežili sme koniec sveta a myslím, že nie posledný. Aj vďaka tejto stránke som spoznala veľa úžasných žien, takže môžem tento rok zhodnotiť naozaj ako nanajvýš úspešný. Do nového roka si prajem, aby sme všetci dostali presne to, čo potrebujeme, aby nám nechýbalo hlavne zdravíčko, úsmev na tvári, dobrí ľudia, čo podržia v ťažkých chvíľach a aby nám nechýbalo porozumenie, budúcim mamičkám čo najľahší pôrod a ostatným rodinná pohoda a poslušné detičky. Tiež si želám zvýšenie čierno-bieleho bocianieho osadenstva, nech sa ujde každej jednej čakajúcej ženičke. Cmuk 🙂 

• Stojím s malou v obchode pri pokladni, kúsok od nás SBS-kar a malá zahlási: "Ten ujo sa na mňa pozelá" "No a čo?" pýtam sa jej. "Nech sa na mňa nepozelá, sa mi nepáči, je skaladý, ani vlasy nemá!" Pokladníčka vybuchla od smiechu. Ja som dcérku len zahriakla, že to sa nepatrí a keď sme vychádzali von, okolo neho, krpatá ešte hodila pohľad na uja a neodpustila si: "Ja mám doma pekného tatinka" Nuž, darmo, dnes aj dva a pol ročné deti majú svoj názor 😉

• V odbornej literatúre píšu, že ľudské telo rastie len do 25. roku života. Aká škoda, že moje brucho a zadok nevedia čítať.

• Dnes som urobila "veľký" dobrý skutok. Bola som na kontrolu na nefrologii, predo mnou čakal manželský pár. 87-ročný pán doprevádzal svoju manželku, ktorá nevidela, a on sám mal veľké problémy s nohami, chodil o dvoch barlách. Vybavili sa, potom sme sa stretli v labáku, a ešte som ich stretla ako išli na autobus. Tam sa mi ešte pánko prihovoril, že som šikovná, že som ich dobehla. A ja reku kam cestujete, ďaleko? On že na Sihoť, to je opačný koniec mesta. Tak ma trklo, že počkajte tu na mňa, idem po auto, ja Vás odveziem domov. A oni že nemajú peniaze, a ja že ani by som si nevzala, len chcem urobiť dobrý skutok. Ľudie, oni boli takí zlatí, milí, od rána mám dobrý pocit 🙂 Juj, ako málo stačí.

• Asi tak 10 minút po prvom pozitívnom teste v živote. Ruky sa mi klepú, srdce mi bije ako zvon. Pocity na zvracanie, neistota, šok, strach. A tam vzadu neuveriteľná radosť, že ma Pán Boh obdaril niečím, čo som podľa lekárov možno ani nemusela nikdy zažiť. Neviem ani, akého mám dať smajlíka, lebo pocity mňou lomcujú ako cez búrku.