Pred Vianocami vám prinášame posledný Týždeň zo života mamičiek. Udialo sa v ňom všeličo, no väčšina príspevkov bola inšpirovaná práve prichádzajúcimi sviatkami. Nech sa páči: 

• Stojím s malým Dankom na rukách pri vianočnom stromčeku, v očiach sa mu odrážajú tie malé svietielka a on na ne s úžasom pozerá. A ja som opäť raz dojatá. Moje vianočné prianie z minulého roka sa stalo skutočnosťou. Na Štedrý večer som o bábätko prosila maminku na jej hrobe a mužovi som dala pod stromček malé modré capačky s tým, že “sľubujem, že takto o rok tu budeme stáť traja.” Je to úžasné, že sa to naozaj stalo, ešte aj tie modré capačky som nechtiac trafila (newborn veľkosť nemali v inej farbe ako modré). Tieto Vianoce budú oveľa štastnejšie a veselšie ako tie minulé, ktoré boli najsmutnejšie v mojom živote. Iba jediná vec by ich tento rok spravila dokonalými, ale tá sa už nikdy nestane. Iba v mojich snoch. Tam znova uvidím a pocítim tvoju lásku. Ďakujem za synčeka, maminka. 

• Pečiem, deti sa hrajú, všade krásne voňavo. Započúvam sa a zdá sa mi, ze to ticho u nás už trvá akosi pridlho. Pozriem do izieb, tie su prázdne a ja už mám tušáka. Idem potichu dole do špajzky, rozrazím dvere a tam všetky deti. Matej sedí Simone na pleciach a podáva im dole koláče, krásne ukryté v krabiciach a ja už len konštatujem, že ich je akosi máááálo. Maťko pozrie na mňa, zjojkne, potom sa usmeje a kričí Vianocéééé… No paráda, tak pečiem zas ďalšie a ďalšie

• Moje dieťa došlo za mnou s mojou fotkou, na ktorej mám vyholenú hlavu, a pýta sa: "Mami, takto si vyzerala, keď si bola chlap?"

• Malá Viktória bola týždeň chorá a keďže nechodila do škôlky (mala 3 roky), kolegyňa si zobrala dovolenku a bola s ňou doma. Vo štvrtok už mala toho plné zuby, bola úplne vyčerpaná, nakoľko Vikinke jej choroba neuberala na tom, aby stále niečo nevystrájala. Preto sa kolegyňa dohodla s jej otcom, že v piatok príde malú strážiť on a ona celá šťastná pôjde medzi baby do roboty a oddýchne si. V piatok ráno sa kolegyňa obliekla, začala sa maľovať a príde k nej malá a hovorí jej: "Mamička, ty sa niekam dnes chystáš?" Kolegyňa na to: "Áno, dnes idem do práce, príde ťa postrážiť dedko." A malá na to s hnevom: "A to si mi akože kedy chcela povedať?"

• Na jednu vec v tomto období nezabúdajme, že Vianoce prídu aj keď nebudeme mať podľa našich predstáv nakúpené všetky darčeky, napečených 20 druhov koláčov, ligotavo vyupratovaný byt, vyzdobený každý kút domu, nafotené rodinné fotografie, trendovo vyzdobený vianočný stromček a odoslané všetky vianočné pozdravy. Jednoducho Vianoce prídu, budú a skončia, či sa nám to bude páčiť alebo nie. Píšem to pre vás, ale aj pre seba, aby sme na to všetko tento predvianočný čas (opäť) nezabudli. Pretože Vianoce budú dokonalé aj napriek našej nedokonalosti.