Pred reštauráciou pri jazere zastavil taxík, z ktorého vystúpila Zuzka. V dlani zvierala kľúčik od Tomáša. Keď šofér odišiel, pristúpila k dverám a potichu ich otvorila. Na tvár sa jej pomaly usadil ľahký úsmev, keď kráčala na miesto, kde jej Tomáš podaroval novú nádej. Nezabúdala, aj napriek tomu ťaživému pocitu, ktorý občas v srdci pocítila. Hoci sa jej pri rozhovore s Petrom sčasti uľavilo, nebola úplne spokojná. Hlasno si vzdychla a posadila sa na hojdačku tak, aby mala výhľad na jazero. Pomaly sa jej začal vnútri rozlievať pokoj. 

"Už mi tu chýba iba Tomáš." vyslovila potichu a privrela oči. Zrazu začula ako na parkovisko prichádza auto. Oči však neotvorila. Keď však začula tiché kroky, ktoré sa k nej približovali, otočila sa a pomaly sa postavila ku schodisku. Na tvári sa jej okamžite zjavil zamilovaný úsmev.

"Ako si vedel, že tu budem?" spýtala sa a zastala kúsok od Tomáša. Spokojne si s ním preplietla prsty a s úľavou vydýchla.

"Nevedel som. Prišiel som sem, lebo mi volali, aby som niečo podpísal. Uvidel som otvorené dvere, tak som sa rozhodol vojsť. Neruším ťa?" vnímavo si prehliadal jej oči. Zuzka sklopila pohľad a chvíľu mlčky premýšľala, čo mu má skôr povedať.

"Túžila som po tvojej blízkosti. Som rada, že si tu." zdvihla pohľad a jemne sa usmiala. Tomáš ju chytil za ruku a prešiel s ňou až k lavičke, kde si obaja sadli. Celé telo otočil jej smerom a skúmavo si ju prehliadal.

"Niečo sa stalo, však?" spýtal sa ticho. Zuzka so stiahnutým pohľadom prikývla a opäť sklonila hlavu. Sledovala ich spoločne prekrížené prsty.

1. Keď mali pred časom Slováci možnosť vyjadriť sa k otázke, aké životné hodnoty sú pre nich dôležité, na prvom mieste presvedčivo skončila rodina, ktorú považuje za dôležitú 92 % Slovákov. Vernosť za dôležitú pritom považuje ani nie polovica – len 48 %. Čo si teda dnes pod rodinou vlastne predstavujeme?
Biologickou prapodstatou všetkého na planéte je sila smerujúca k zachovaniu života a zachovaniu ľudského rodu a tu má prioritu rodina. Rodina sa od iných skupín, napríklad firiem, odlišuje generačným prepojením, čo dáva rodine okrem sily aj tradície, zvyky a hodnoty. Rodina je takto obklopená rodovým polom. Rodové spoločenstvá sa postupne diferencovali národnou identitou a každý národ dostal kus prírodného bohatstva. Z tohto pohľadu je rodina posledným článkom zabezpečujúcim zachovanie života. Rodina je prostredie, v ktorom sa spájajú všetky možnosti dané rodom, národom a prírodou. Rodina nám dáva identitu, v ktorej “JA som” je nahradené “MY sme”. Rodina tvorí domov, ktorý nám dáva silu, pocit bezpečia a miesto na tejto planéte.
Ak by sme sa vrátili k vernosti – jej dôležitosť vyjadrená 48% – a ja ju považujem za vysokú. Rodina má totižto viacero hodnôt – a to sú zdravie, bezpečie, materiálne zabezpečenie, súdržnosť, pokoj a vernosť. Rozvádzať sa manželia môžu nielen kvôli nevere, ale kvôli zdravotnému stavu – napr. môže to byť duševné ochorenie, alkoholizmus, týranie, povahové vlastnosti…

2. Čo myslime tým, keď hovorime, že je niečo pre nás najdôležitejšia hodnota?
S naším životom začínajú aj naše potreby, ktoré ovplyvňujú aj naše hodnoty. Ak sme na púšti a sme smädný, najväčšiu hodnotou má pre nás voda. Ak dieťaťu zomrie rodič najdôležitejšou hodnotou je preňho láska rodiča. O týchto najzákladnejších hodnotách života, bežne nepremýšľame. Hodnoty sa totiž predovšetkým žijú! Nevedome nás motivujú k určitému správaniu – neklameme, nekradneme. Môžeme o nich aj rozprávať napríklad deťom, ale v tejto podobe nemajú silu ovplyvňovať ich správanie.
Myslím, že dneska sú naše potreby, tak zabezpečené, niekedy až presýtené, že strácame schopnosť cítiť, čo je pre nás hodnotou a mnohé veci sú tak samozrejmé, že nemajú pre nás hodnotu. Čím sa nám život viac uľahčuje, tým viac času ostáva na nepodstatné veci. Nezažívame existenčné krízy, nezomierame hladom, máme vodu, neohrozujú nás katastrofy, nemusíme bojovať o život, pokiaľ neochorieme. Pre mnohých sa v dnešnej dobe stávajú potrebami – bohatstvo, úspech, moc….
Kladieme dôraz na niečo, čo nie je v živote najdôležitejšie, čo pochopíme až keď si uvedomíme konečnosť svojho bytia.

3.Mnohí po rozvode hovoria, že nemajú v láske skrátka šťastie. Odborníci pri spokojných dlhodobých vzťahoch hovoria, že je to skôr tvrdá a ťažká práca. Do akej miery teda rozhoduje vo vzťahu šťastie?
Náš svet je svetom protikladov a osobný rozvoj sa deje medzi nimi. Svetlo dokážeme vnímať vďaka tme, a ich striedanie je nevyhnutné pre život. Podobne je to aj s pocitom šťastia, ktorý zažívame vďaka tomu, že poznáme aj nešťastie. Život nikdy nie je v rovnováhe a je našou úlohou vyvažovať tieto protiklady a pre niekoho je to možno ”ťažkou prácou”. Aj problémy sú nám dané, aby sme sa vďaka ich vyriešeniu dostali k viere, že sa dokážeme životom posúvať. Šťastie je dôsledkom pekného vzťahu a deficit šťastia nie je príčinou zlého vzťahu.

4. Od mnohých počúvame ako dôvod rozvodu, že jednoducho „vyprchala láska, prestalo to iskriť, dali si čo si mali dať a koniec…“. Sú toto naozaj dôvody na rozvod hlavne ak sú vo vzťahu deti?
Otázka je prečo vyprchala láska? Bola to skutočná láska?
Na začiatku partnerského vzťahu, plného zamilovanosti, romantickej lásky, hrá dôležitú úlohu látka phenylethylamin(PEA) a tiež endorfíny, ktoré nás naladia na romantickú lásku. Práve o PEA ( obsahuje ho aj čokoláda) sa hovorí ako droge zamilovanosti. Ako na všetky drogy aj na PEA vzniká tolerancia a pocit lásky, v priebehu dvoch až štyroch rokov trvania partnerského vzťahu, slabne. Úlohu potom preberajú endorfíny, ktoré zabezpečujú prechod k pokojnému manželskému šťastiu.
Ak niektorí partneri potrebujú neustále “drogu zamilovanosti” – to je už skôr téma na terapiu. Samozrejme, ak závislosť na tejto droge nie je až tak silná, môžu tu pomôcť citové väzby na deti a manželstvo môže pokračovať.