V tehotenstve sa mení pleť každej ženy. Zatiaľ čo pokožka na tvári bude v dôsledku zlepšeného prekrvenia vyzerať krajšie a sviežejšie, pokožka na prsiach, brušku a stehnách bude potrebovať naozaj špeciálnu pozornosť: Ženské väzivo  je prirodzene vytvorené takým spôsobom, že sa dá ľahko naťahovať. Okrem toho počas tehotenstva pomáhajú špeciálne hormóny ešte viac zvýšiť elasticitu tkaniva. Je to jediný spôsob, ako zaistiť, že sa koža dokáže ľahko prispôsobiť zvýšeným priestorovým požiadavkám Vášho rastúceho bábätka.

   Napriek tomu počas tehotenstva často dochádza k nadmernému naťahovaniu tkaniva (najmä v oblasti brucha, naprsiach a v oblasti bokov), ktoré spôsobuje nepekné strie.       V dôsledku napnutia brušnej steny a hormonálnych zmien sa pokožka nadmerne vysušuje a najmä ku koncu tehotenstva môžete nadobudnúť pocit veľkého napätia a svrbenia. Intenzívna starostlivosť pomáha zachovať elasticitu pokožky.

STAROSTLIVOSŤ O PLEŤ

   Ochrana a bohatá vyživujúca starostlivosť je presne to, čo Vaša pokožka teraz potrebuje. Kozmetické prípravky HiPP sú vynikajúcou voľbou. Neobsahujú nežiaduce látky a sú mimoriadne jemné.

   Prípravky HiPP Mama obsahujú BIO mandľový olej z certifikovaných BIO mandlí. Vďaka svojmu zloženiu patrí k najcennejším ošetrujúcim olejom. Je bohatý na nenasýtené mastné kyseliny s priaznivým účinkom  k pokožke, ktoré pokožku optimálne vyživujú a chránia.

   BIO mandľový olej je citlivou a suchou pokožkou dobre tolerovaný a je teda dokonalou voľbou pre detskú pokožku. To, čo je dobré pre Vaše bábätko, bude vyživovať  achrániť aj Vašu pokožku.

Ako každá maminka som sa neskutočne tešila z mojho malinkého bábatka. Bola nádherná, plná života a vo mne vrela láska. Moje ruky mi pripadali také veľké, keď sa mali dotýkať toho krehkého stvorenia. Ako to veľmi často býva na druhý deň sme dostali kvapky do očí, nakoľko ich mala zapálené a tiekli. A vtedy sa to začalo. Nič vážne, čo by zmenšilo radosť a po 5 dňoch sme aj s kvapkami a inštrukciami ako sa o očká starať pobrali domov. Maminka poctivo kvapkala, čistila i keď mi pripadalo, že to nedokážem. Počas poradne som sa radila s lekárkou nakoľko kvapky nepomáhali. Dostali sme ďalšie s informáciu, že keď to neprejde pojdeme na očné. Prešiel týždeň, dva a už sme sa hlásili na očné. Prišli sme, pani doktorka sa pozrela snáď od dverí a vyfasovali sme ďalšie kvapky. Keď neprejde máme prísť po 2 týždňoch. Kvapkáme, umývame, no žiadne zlepšenie. Tak znovu smer očné. Pani doktorka pozerá na hnisajúce očká a pýta sa. A dobre to kvapkáte ? Trošku zapochybovane hovorím, že áno. Prišla lekcia správneho kvapkania a vytierania očka. Dostali sme iné kvapky a smer domov. Máme kvapkať aj dva týždne a potom sa uvidí. Kvapkáme, umývame a žiadne zlepšenie. Takto sme boli u pani doktorky 15 krát. Vždy sme vyfasovali kvapky alebo masť, prednášku ako kvapkať a snáď tisíc krát sa ma opýtala či kvapkám dobre. Raz som mala očko vytierať dovnútra, raz von. Niekedy kázala kvapnúť jednu kvapku, inokedy s kvapkami očká celé vyumývať. Teraz keď to píšem si pripadám ako hlupák. Nechápem prečo som skor nezasiahla. Ja som naozaj lekárke verila. Ja som predsa neštudovala očné lekárstvo. No potom sa to zlomilo. Pri návšteve som si vyžiadala stery očka, aby sme zistili čo v tom očku vlastne má. Potvrdil sa streptokok. Detská lekárka hneď nasadila liečbu nošteku a na očnom sme vyfasovali kvapky. Po doliečení hnis z očiek stále vytekal, tak som požiadala o prestrek. Očná lekárka ma odhovárala vraj určite má kanáliky v poriadku. To je určite zápal a kanáliky má priechodné. No trvala som na svojom. Mala už 8 mesiacov a chcela som aby už niečo konečne spravili. Očká sme museli cez deň umývať aj 10x a niekedy viac. Každé zobudenie ich mala zlepené a na očiach krusty. Tak nakoniec na moje vyžiadanie spravili prepach. Pani doktorka usúdila, že mala upchaté kanáliky. Tak v nadšení, že už je po všetkom sme šli domov aj s kvapkami na 5 dní. No stav sa nezlepšil a následoval ďalší prepach. Nakoľko zas nepomohol nás poslali do nemocnice. Tam sa ma spýtali, či som doteraz spala. 8 mesačným detičkám sondáž nerobia. Maximálne do 6 mesiacov. Prečo ste neprišli keď mala maličká 4 mesiace keď to má od narodenia ? Ach ani si neviete ako som si vyčítala, že som nedupla skor. No tak som telefonovala už nahnevaná očnej, že si tam ťukali na hlavu, že kde som bola doteraz. A viete aká bola odpoveď ? Ale čoby, to robia aj ročným detičkám. A čo teraz ? Ja som sa celá červená a zúrivá opýtala, či myslí vážne, že sa pýta ona mňa. No na radu lekárov z nemocnice som si vyžiadala odporúčanie do BA Kramáre. No poviem Vám. Lekárka ma odhovárala, no povedala som jej, že ak ona si tým nevie nič spraviť nech mi to odporúčanie dá. Nakoniec dala. Keď som si po papier bola ani ma nezavolala dnu. Nechala ma čakať hodinu na chodbe s malou a to sme boli dohodnuté, že mi ho pripraví a ja si po neho len prídem. Objednávanie bolo zvláštne, keď som povedala, že má malá skoro 9 mesiacov. Robia to vraj skor 2 mesačným bábatkám, ale dostali sme termín. Pani doktorká milá, krútila hlavou nad našou očnou, no venovala sa hlavne mojej maličkej. Sonáž spravila hneď a ostala som až šokovaná rýchlym konaním. Pravé očko sa podalo, ale ľavé nie. A verdikt ? Kaniky upchaté tak, že by to samé neprešlo nikdy. O 3 týždne nás objednala, aby ľavé očko vyskúšala ešte raz. No neúspešne. Tak a teraz nás čaká zákrok v narkóze. Kanálik je buď zrastený alebo nie je dokončený. Jún je nás osudný mesiac. Je to mesiac, ktorým sa to všetko skončí. Verím tomu. Nekonečné umývanie, kvapkanie, natieranie a trápenie mojej lásky. Ani si neviete predstaviť ten hnev keď sa jej blíži niekto k očkám. Je na to priam alergická. Priam to neznáša, ale ani sa jej nečudujem. A aby ste si nemysleli. Skúšali sme aj bylinky ako očianka a iné. Umývali sme aj prevarenou vodou, kvapkali sme aj materské mliečko. Áno urobila som chybu aj ja. Neverila som svojím pocitom, že pani doktorka nemá pravdu. Málo som bojovala a mala som po 3 či 5 návšteve skúsiť iného lekára. Teraz to už viem a som odhodlaná takúto a inú chybu už neurobiť. Rok našej cesty ku krásnym očkám je za nami a verím, že tento problém už nás nebude trápiť. 

Z času na čas sa mi stane, že sa mi na internetoch dostane do rúk dáky milý článoček. Unavená si pri počítači dávam poobedňajšiu siestu, zatiaľ čo decká pozerajú rozprávku. Užívam si chvíľku ticha, horúcu kávu, mozgopauzu. Viem, že mi treba pracovať a niekde v podvedomí sa snažím potlačiť mierny ale pretrvávajúci pocit viny, lebo sedím a nič nerobím a keď už nepracujem mohla by som aspoň vypnúť tú rozprávku a pohrať sa s ratolesťami. Ale článočky mávajú väčšinou lákavé názvy, a tak sa začítam, aj keď presne vopred viem, čo mi povedia.

Číta sa mi fajn. Veď čítam presne to, čo by som chcela počuť. Čítam, aké je materstvo ťažké a aká je to nevďačná práca. Pošúcham som si boľavé kríže a povzdychnem si: Veru. Čítam, že matkám sa nedostáva ocenenia, pochvaly, zadosťučinenia, že ich deň sa skladá z mnohých malých, no podstatných úloh, ktoré sú vyčerpávajúce, no nie sú ohodnotené finančne a často zostávajú bez povšimnutia. Hojdám sa na fitlopte, káva mi žblnká v ruke a vravím si: Konečne to niekto chápe. Konečne niekto, kto to dokáže oceniť. Za materstvo by mali platiť! To by bolo! Čítam, že je to v pohode, že všetky sa tak občas cítime. Že robíme pre naše deti všetko čo je v našich silách. Že matky sú jednoducho také, že sa pre svoje mláďatká obetujeme do nevidím a ak sme pre ne dnes neurobili viac je to preto, lebo aj pre nás platia zákony fyziky a you can only do what you can do. A vôbec,  mali by sme si sem tam trošku dopriať. So zadosťučinením zliezam z lopty, sadám si na gauč a v duchu sa ešte pár krát potľapkám po chrbte - neboj, si super, píšu to na internete a vedia predsa o čom hovoria. Všetky matky predsa robia pre svoje deti prvé posledné. Nemáš si čo vyčítať. Si fasa. Hoď si šlofíka. 

Aj vy máte rady tie hladivé články, balzamy na dušu? V tom mojom si v tom prípade na svoje neprídete.