Marec je mesiac kníh a netreba nato zabúdať. Ja tento mesiac uctievam a viac navštevujem kníhkupectvá. Ak nestíham iné mesiace,  tento mesiac si vždy urobím čas

a čítam knihy .

Milujem čítanie kníh a skladanie obrázkov na základe opisov. Je to môj svet, ktorý ma odtiahne od bežnej reality. Moja rodina vie, že keď čítam, čítam pohltená do svojho sveta.

Tento rok je však iný, doma číta hlavne môj syn. Miško je prváčik a do školy nastupoval

s nadšením, že si čoskoro začne sám čítať rozprávky.

Čítanie je pre neho zatiaľ ťažké, stratil záujem a snahu čítať niečo iné ako domácu úlohu zo šlabikára.

         Väčšina prístupov k plaču dieťaťa v ranom detstve ho vníma ako neuspokojenú potrebu alebo nepohodlie a ponúkajú zoznam postupov, ako plaču zamedziť. Hovorí sa tomu ukľudňovanie alebo utešovanie. Obvykle ide o nejaký druh pohybov alebo vydávania zvukov, prípadne sa dieťaťu niečo strčí do úst. Niektoré odporúčané metódy zahŕňajú kojenie, podávanie fľaše alebo dudlíku, vydávanie zvukov („šššššš, tíško“) alebo rozptylovanie hračkou.

        Najčastejšie zaužívaná a odporúčaná praktika predovšetkým generáciou rodičov husákových detí je technika kontrolovaného plaču tzv. vyplakanie dieťaťa osamote.   

        V prvých rokoch života je vyvíjajúci sa mozog dieťaťa mimoriadne citlivý na stres. Mozgová kôra je nedokončená a dieťa riadia vývojovo staršie časti mozgu. Hlboko v limbickom systéme sú geneticky zakódované emočné systémy. Hnev, strach a stres z odlúčenia sú prítomné už pri narodení, aby pomohli novorodencovi prežiť. Tieto primitívne pudy mali mláďa pôvodne ochrániť pred dravcami a udržať ho v blízkosti dospelého jedinca. V 21. storočí sa Systém strachu môže aktivovať pri obyčajnom buchnutí dvier. Systém hnevu, keď sa pokúšate dieťa obliecť a Stres z odlúčenia sa spustí len čo vyjdete z detskej izby. Keďže racionálny mozog dieťaťa zatiaľ nefunguje tak, aby mu pomohol rozmýšľať, logicky zdôvodňovať a upokojiť sa, je dieťa často zmietané pôsobením týchto nízkych pudov.

Úlohou rodiča je pomôcť dieťaťu zvládnuť tieto intenzívne pocity, inak budú príliš aktívnne aj v dospelosti. To znamená, že jedinec bude neprimerane reagovať na každý aj najmenší stes a prežije život v ustavičných obavách, v hneve alebo nervozite.

         Mozog a telo dieťaťa, ktoré je často vystavované Metóde kontrolovaného plaču, sú zaplavené stresovým hormónom kortizolom. Ak dieťa niekto upokojí, hladina kortizolu opäť klesne, ale ak dieťa plače príliš dlho osamote, udrží sa jeho vysoká hladina v tele. Dosiahne toxickú hranicu, ktorá môže poškodiť kľúčové štruktúry a prepojenia vyvíjajúceho sa mozgu. Ako dôsledok nesprávneho prístupu k plaču sa vyvinie res. následkami na celý život. ika kontrolované plaču tzv. vyplakanie Disfunkčná stresová reaktivita, čiže systém neprimeranej reakcie na stres. To znamená, že jeho vnímanie sveta a všetkého, čo sa mu prihodí, bude podfarbené pocitom ohrozenia a úzkosti, hoci v skutočnosti  bude v bezpečí.

         Schopnosť rodiča reagovať na potreby dieťaťa sa spája s väčšinou pozitívnych úspechov dieťaťa. Vo výskumoch sa vnímavosť rodiča spája s inteligenciou, empatiou, nízkou mierou agresivity a depresie, seba-reguláciou, a sociálnou kompetenciou jedinca.