Takmer každú noc sa budím s divným pocitom, že sa niekto na mňa pozerá. Poznáte tie živé sny, kedy tak veľmi túžite, aby sa človek, ktorého milujete, vrátil až sa vám o tom neustále sníva. Dnes som znovu mala taký sen. Otvorila som oči a zdalo sa mi, že niekto sedí pri okne. Niekto? Logan... Nemohla som uveriť vlastný očiam. Natiahla som ruku, aby som zapla malú lampičku na nočnom stolíku pri posteli. Nebol tam... Sklamanie tentoraz neprišlo. Prišlo prvý raz, druhý raz, tretí raz. Dokonca prišlo aj po päťdesiaty ôsmy krát. Teraz už nie... Viem, že si to len namýšľam.

            Zhasla som. Zavrela som oči a vtom som zdola započula nejaký buchot. Prebrala sa ne neho aj Maťa. Okamžite zo svojho nočného stolíka vybrala zbraň, ktorá tu ostala po Loganovom otcovi. Myslím, že toto jej nepomôže... Celá som sa triasla strachom. Čo to mohlo byť? Obe sme naťahovali uši, čo sa len dalo, ale všade bolo ticho. Nakoniec som sa odhodlala ísť dolu. Ale na to, aby som sa nepremiestnila, som nemala dosť odvahy. Predsa len, čo ak? Pomaly som otvárala dvere a modlila som sa nech ani trošku nezavŕzgajú. Moje prosby boli vyslyšané a ja som sa dostala až ku schodisku. Už odtadiaľ som videla položené tašky s potravinami na kuchynskom stole. Už pred tým som si všimla, že potraviny zo špajze ubúdajú veľmi málo, až takmer vôbec. Niekto ich sem pravidelne nosil. Buď to bol Logan, alebo jeho otec. Preto som v sebe živila to malé svetielko a neprestávala som veriť, že sme v bezpečí a že sa raz niekto vráti. Sadla som si na vrchný schod.

            Premiestnil sa sem. Videla som ako sa z čista jasna objavil v kuchyni. Pohľad na neho mi vyrazil dych. Vyzeral až príliš zanedbane dokonca si nechal narásť bradu. Nie veľkú, ale mal ju. Navyše vyzeral, že aspoň päť kíl schudol. Oblečenie mal špinavé a vyzeral veľmi unavene. Zastavil sa pri stole, aby sa oprel a zhlboka sa nadýchol. Je vyčerpaný, veľmi. „Logan.“ Zašepkala som. Vystrel sa a vyzeral ako by mu telom prešiel nejaký impulz. Pohrával sa s myšlienkou na útek. Nakoniec sa však otočil mojim smerom a pozrel sa na mňa. Nemohla som tomu uveriť. Naozaj je tu. Mala som v hlave toľko otázok. Prečo odišiel? Prečo sa nevrátil? Kde bol? Prečo sa mi neprišiel ukázať? Hlavne to nepokaz dievča... „Ostaneš tu chvíľu, prosím?“ Pomaly som sa postavila a krok za krokom som pomaly schádzala dolu schodmi. Len prosím, nezmizni mi znovu. Nechcela som ho vyplašiť. Naozaj teraz vyzeral ako plachý zajac, ktorý je rozhodnutý utiecť, len čo urobíte prudký pohyb alebo nedajboh vydáte nejaký zvuk. Opatrne som kládla nohy pred seba. Dostupovala som na špičky, aby som bola čo najtichšie. Na poslednom schode som sa zastavila a pomaly som sa zosunula dolu, aby som si na neho sadla. Nespúšťala som z neho oči a rovnako ani on zo mňa. „Povedz mi, prosím, čo sa deje.“ Naďalej som šepkala, no hlas sa mi aj tak triasol. Stál a premýšľal, čo urobiť. Už som ho vymákla. Odchod bez toho, že by som ho znovu spozorovala mu už znovu nevyjde. Prišiel si sadnúť ku mne. „Otec je mŕtvy...“ Pošepkal sotva počuteľne. Bože... Prečo? Nedokázala som sa viac ovládať, musela som ho objať a rozplakala som sa. „Nedokážem ovládať svoje emócie.“ Zmizol mi z náruče. Opäť ma tu nechal samú. Ostala som sedieť na schodoch. Čakala som, či sa náhodou ešte nevráti.

             Jediná, ktorá prišla, bola Martina. Nič sa nepýtala, nič nehovorila. Len sa posadila ku mne a objímala ma. „Bol tu Logan.“ Povedala som jej. „Viem, zlatíčko.“ Odpovedala a pohladila ma po chrbte. „Jeho otec zomrel.“ Vzdychla. „Čo sa stalo?“ „Neviem, to mi nepovedal. Odišiel znovu.“ „Vráti sa, Lenka. Ako každú noc. Sedáva pri tebe a pozerá na teba ako spíš. Nie raz som ho pri tom videla. Nič nehovorí, ani sa ťa nedotkne, len sedí a pozerá sa na teba. Určite mu veľmi chýbaš a robí všetko pre to, aby sa mohol vrátiť.“ Možno mala pravdu. Prekvapilo ma koľko toho vie a nič mi nepovedala. Možno si myslela, že to tiež viem.

             Chápem, že je teraz veľmi citovo rozladený a že je vtedy veľmi ťažké ovládať svoje emócie a preto odišiel. „Poď si ľahnúť. Musíš si oddýchnuť. Poď.“ Pomáhala mi vstať. Nedokázala som jej odporovať. Som vyčerpaná a po dnešnom stretnutí s Loganom totálne zlomená. Jedno však viem. Stále ho rovnako milujem.

+++