Viete, čo je u nás nové? Máme karanténu! Nedávno nás totiž navštívil zákerný vírus varicella-zoster, takže máme plnú domácnosť bodkovaných detí. Ešteže sú len dve! Vždy si poviem, aké by bolo super mať aj tri, či štyri (deti), ale keď ochorejú, je to nočná mora aj pri dvoch.

Ale k veci. Áno, máme kiahne. Nefalšované ovčie kiahne.

Začalo to pred troma týždňami, keď som si domov zo škôlky priniesla umrnčané a mrzuté decko, ktorému sa záhadne nechcelo tristý raz vyliezť na kopec a pustiť sa na boboch dole, ako to za bežných okolností bývalo zvykom. Doma som mu vyzliekla spotené tričko a, kde sa vzali - tu sa vzali, žmurkali tam na mňa tri červené vodnaté bodečky a na brušku ďalších päť.

                                                       Zdroj: microbewiki.kenyon.edu

Staršia Drnda zvreskla a na pol dňa sa zabarikádovala v izbe, lebo "Fúj, mami, on ma nakazí!" Veru nakazí, drahá moja, a tou barikádou už teraz zmôžeš tak ničovaté nič, lebo kiahne sú infekčné už 48 hodín pred výsypom.

Tak sa u nás začala kiahňová tortúra. Prvé dva dni len pomaličky pribúdali nové ďobky, Junior však bol živý a veselý. Ani ho nič nesvrbelo, a tak som sa predčasne tešila bezproblémovému priebehu ochorenia. Kríza nastala na tretí deň. Dieťa sopľavé, umrnčané, podvečer už aj zimnica a teplota. A ako bonus plné ústa kiahní. Na jazyku, na ďasnách, prisahala by som, že aj na zuboch. Nič nejedol, nechcel piť, nerozprával. Celé zle. Trvalo to ešte tri dni, potom sa už prestali vyhadzovať nové vyrážky, robili sa chrastičky, teplota klesla a my sme si vydýchli.

                                                                Nešťastný Junior

S našou obvodnou pediatričkou som konzultovala jeho stav len telefonicky, keďže som nechcela šíriť vírus v preplnenej čakárni detskej ambulancie plnej chorých detí. V tom čase totiž u nás zúrila chrípková epidémia. Lekárka mi poradila užívať antihistaminiká proti svrbeniu a vyrážky potierať tekutým púdrom, prípadne nechať len voľne vysušiť, prvé dni sprchovať podľa potreby a potom kúpať v repíku alebo hypermangáne. Svokra mi priniesla ampulky na posilnenie imunity. Sú v nich živé črevné baktérie a 6 druhov vitamínu B. Terapia zabrala.

Stále som naivne verila, že Drnda sa tomu vyhne. Mala ísť na lyžiarsky výcvik spolu s ďalšími tridsiatimi deťmi zo škôlky, na ktorý sa toľko tešila. Inkubačná doba je však neúprosná a vychádzalo to presne na inkriminovaný týždeň. Varicella-zoster nesklamala a potvrdila svoju vysokopercentnú úspešnosť nákazy. Ráno tretieho dňa lyžiarskeho mi na brušku ukázala prvé tri červené bodky. A na chrbte ďalších päť. Lyže sme zavesili na klinec a namiesto karnevalu na snehu zahájili karneval v posteli. Musím povedať, že Drnda to celé znášala oveľa horšie ako mladší Junior, má milión menších či väčších vyrážok úplne všade, najviac však na tvári a niektoré sa jej vyhodili aj v kútiku oka a na dolných viečkach, takže to vyzeralo, akoby mala jačmeň. Dva dni mi preplakala v horúčkach a zimnici a nemohla ani len mrknúť okom. Ako pravú ženskú jej ako prvé napadlo, či ten poďobaný ksichtík bude mať už navždy, lebo to by sa už Miško v predškolskej triede určite začal obzerať po novej frajerke.

                                                        Najhorší deň, ale spánok lieči

Tri týždne sú za nami a už si hádam môžem vydýchnuť. Kiahne sme porazili a získali sme doživotnú imunitu! Super! Už nikdy viac táto pliaga v našej domácnosti! Pravdu povediac, keby som sa mohla dnes ešte raz rozhodnúť, asi by som využila možnosť dostupnej vakcíny proti kiahňam a dala deti zaočkovať. Je to síce len úplne bežné a banálne ochorenie, ale u nás to ani u jedného bezproblémový priebeh nemalo. Nehovoriac o takmer mesačnej karanténe, keď sa človek nemôže pohnúť z domu. Chvalabohu, že nás to nechytilo v lete.

                                                    Bodky, bodky, kam sa len pozrieš