Ťaháky, ktoré pomáhajú v samostatnosti
Rada by som sa s vami podelila o pár „plagátikov“, ktoré u nás v domácnosti visia a pomáhajú deťom byť samostatnejšie, mať slobodu voľby a prehľad v čase. Predovšetkým však znižujú frekvenciu okrikovania. Vďaka tomu máme doma lepšiu atmosféru a spokojnejšie deti – i rodičov.
Táto myšlienka od Márie Montessori o vedení detí k samostatnosti ma nesmierne oslovuje. Nie som odborníčka na jej pedagogiku, ale so základnými prístupami som sa zoznámila. Aj v realite vidím, že deti chcú robiť veci samé, chcú sa zapájať, chcú preberať zodpovednosť. Keď môžu o niektorých veciach rozhodovať, cítia od nás dôveru a to im dáva pocit slobody a väčšej spokojnosti. Netrpia frustráciou a ľahšie potom spolupracujú aj v oblastiach, kde na výber veľmi nemajú.
Rada by som sa s vami podelila o pár ťahákov, ktoré sa nám doma osvedčili. V kúpeľni a na záchode, pri domácich povinnostiach, balení si oblečenia na dovolenku a pri sledovaní času.
Keď okolo veku štyroch rokov začali byť deti úplne samostatné v používaní záchoda a ja som čakala, že už by mohli celý proces zvládnuť sami, nefungovalo to. Tých „záchodových“ úloh bolo tak veľa, že vždy dobrú polovicu zabudli. A tak som ich stále kontrolovala a okrikovala.
Učíme deti väčšej samostatnosti
Ako dieťa rastie, postupom času si začína uvedomovať svoju vlastnú identitu a fakt, že nie je iba súčasťou vás, jeho rodičov. Nezabíjajte v ňom túžbu po nezávislosti. Práve naopak, naučte sa podporovať ho v jeho snahe o jedinečnosť. Ako?
Ak chcete, aby váš malý prieskumník sám objavoval okolie, vytvorte mu na to čo najvhodnejšie podmienky. Ak na každom kroku bude počuť vaše "nie, to nesmieš", "nie, toho sa nedotýkaj", jeho túžbu po samostatnom objavovaní to v ňom neposilní. Základom je teda zabezpečiť všetky ostré hrany, skryť z dosahu nebezpečné či sklenené predmety a jednoducho všetko, s čím by sa pri svojom objavovaní nemal stretnúť.
Ako rodičia síce potrebujete zadefinovať určité hranice, niekedy je však úplne v poriadku, ak necháte dieťa rozhodnúť sa samo a niesť zodpovednosť za toto rozhodnutie. Zmyslela si vaša dvojročná princezná, že si na seba uprostred júna oblečie hrubú zimnú bundu? Nechajte ju tak! Po čase sama zistí, že sa v nej príšerne potí a bunda má väčší význam v zime. Práve tým, že na toto zistenie musela prísť sama, jej dáte šancu učiť sa a rásť.