Ako ste zvládli opustenie starého bytu?

podla mna vzdy nam to zo zaciatku bude divne

Stahujete sa do lepsieho a ty silou mocou hladas nieco negativne. Zazili tvoje deti vo vasej rodine vobec niekedy pocit ze sa nieco podarilo ze to vyslo spravnym smerom , ze je vsetko tak ako ma byt? Alebo fungujete nonstop (vdaka tebe) v mode - "FURT DAČO"
Davaj si na to bacha lebo to moze skaredo dopadnut

Ano bolo. Z podnajmu to nebol problem tam som k tomu nemala vztah, ale z nasho prveho bytu ktory sme si kupili, komplet vlastnymi rukami prerobili, narodili sa nam tam vsetky deti, dochovali sme tam svokru a prezili vela krasneho, tak to mi bolo velmi. Dlho som si nemohla zvyknut v dome, stale som smutila za starym miestom a necitila som sa tam ako doma. Teraz sa to otocilo, ked si mam predstavit sa tam vratit uz by som nechcela. Prvy rok bol velmi tazky, dva tri bolli take prechodne ale teraz uz by som nechcela vratit.

Ja som zo seba prekvapena ze mi je to tak luto aj ked skoro vsetok nabytok si berieme a vzdy ked som bola u niekoho na navsteve horevyssie a prisla som dole bola som nestastna ako malo svetla tam mame.

A este jednu vec mam co mi asi pomohlo, ze som si myslela ze ideme davat detom lepsie prostredie, ale na prvu som nenadobula ten dojem, ten prisiel az casom a ako keby som si uvedomila ze tym detom sme dali super prostredie aj vtedy aj teraz. Tym som sa velmi upokojila.

@anonym_autor mať svoje súkromie prevážilo všetky ostatné argumenty, síce nasledovala dlhá prerábky, kvôli financiám skoro všetko svojpomocne, ale s mužom sme sa pred časom zhodli, že v tomto máme toľko práce a potu že by sme ho len veľmi ťažko opustili.
My sme šli vtedy z 1izb do 3izb s jedným dieťaťom a druhé bolo na ceste

bolo mi smutno ale aj nebolo ... išli sme do lepšieho, tak bolo ľahké nebyť z toho smutná ...
a ty zvlášť by si to mala hodiť za hlavu, pokiaľ ten byt čo máte teraz má viac negatív ako pozitív (btw, bývam na štvrtom bez výťahu, pokiaľ nemáš malé deti alebo polámanú nohu, dá sa to v pohode ... )

My sme to mali skoro podobne, z 3izb, ktory sme si prerobili podla seba, sme sa stahovali do 4izb na vyssom poschodi, ktory trebalo prerobit, avsak za tych 5r, co sme byvali v starom, sa nam zmenil vkus, takze prerabka a vyberanie noveho nabytku nam trvalo ovela kratsie 🙂 povedala som si, ze ked novy byt, tak fungl vse skoro nove. Kazdy byt ma nieco do seba a pre a proti. Tazko sa mi zvykalo, ale to zalubenie neskor prislo 🙂

mne vobec a to bol moj prvy vlastny bytik, ktory som si sama kupila, zariadila a vypiplala ho. tesila som sa a sustredila na novu kapitolu. a to som sentimentalny placko :D

Tiež stavame dom, konečne budem mať klud a pokoj a aj tak sa mi už teraz tažko mysli nato, že odchádzame z domu kde sme bývali so svokrovcami.
Aj ked viem, že to bývanie malo viac negatív ako pozitív (resp. jedine pozitivum lokalita), tak určite aj v tomto prípade kedy som si odstahovanie zelala a snívala o nom rok-dva, tak mi bude ťažko pri balení poslednej krabice.
No verím, že v novom dome sa konečne nadýchnem a nájdem svoj vnútorny klud..

Ja s dcérou som šla z jednoizbaku do troj a tiež mi bolo veľmi ľúto,ani som nechcela odísť odtiaľ...

@martinmmartin este sme nic tak zasadneho neriesili ako toto. A deti vobec nevedia moje pocity.

@anonym_autor ja by som do starého uz neinvestovala a radšej hľadala niečo novšie (myslím bytovku)

A teraz budete byvat na ktorom poschodi?

@anonym_autor prosiiim ta.
Ste tam par rokov...neviaz sa prilis na materialne veci.
Ked som sa vydala do zahranicia,o par rokov sme predali aj rodicovsky dom a nasi sem prisli tiez byvat,nakolko tu pracovali.
Prezila som tam cely zivot.
Dom postavil otec prakticky sam..
Najhorsie som to znasala ja.
Ale je to len dom/byt.
A ked je ten novy idealny byt pre vas,tak smelo do toho.
Vytvorite si novy domov.
Domov je o ludoch-aby boli spolu.
Je uplne jedno, kde...

Samozrejme,ze ked ideme okolo,je to nostalgia.zovrie ma pri srdci.
Ale ja uz mam novy domov...

Ja som zila v byte od roku 2006 a vlani sme sa stahovali do domu, stary, prerobeny, vo vedlajsej dedine, hned blizko pri sidlisku, z okna detskej izby vidim na nasu bytovku.
Ale ja som mala viac problemov naraz, nechce sa mi to rozoberat, co, ako, preco, spominala som to uz x krat. Sme tu skoro rok a pol a stale som si nezvykla, byt sme nemuseli predat, ale neviem ho ani prenajat a mam problem tam ist bez zlych pocitov. Mne tam bolo dobre, vsetko blizko, slnecny byt, tu mame tmu, rusnu cestu pred domom, len proste byt nam bol maly...a dom sme brali, aky bol a aky sme si mohli ako tak dovolit.
Takze asi sa len pozitivne snazit naladit, neviem poradit. Ale ja som to nezvladla moc dobre. 2 mesiace tazkych depresii, ale musela som sa pozbierat nejak kvoli detom.
Ak je to Tvoj vysnivany byt, tak to bude ok. U nas bolo este aj to, ze sme museli predat pozemok, ja som dufala, ze na tom peknom mieste si postavime dom podla svojich predstav, no nestalo sa tak.

11 rokov sme bývali v bytovke na dedine ( 8 bytov) komplet sme ho prerobili... jadro, vstavané skrine... elektrina všetko... ja pracujem v meste aj dcéra tu chodí do školy je v 3 triede.. manžel dochádza ale mal to rovnako ďaleko aj z mesta aj z dediny.... žiaľ dedina upadala a tak sme sa rozhodli ísť do lepšieho a väčšieho... mali sme cca 64m2 teraz máme skoro 80.... bývali sme v starom byte kým sa nový prerobil ... bolo to ťažké... sťahovanie masaker... ale už sme tu 7 mesiacov a super dcéra sa tešila má tu veľa kamarátok... v lete super vyžitie.... už sme aj zabývaný teším sa na prvé Vianoce tu... mohla som pomeniť nábytok , doplnky a tak .... za mňa super zmena... a to som tiež bola skeptická 🙂

Domov nie su steny. Domov ste vy. Vy si ten domov ponesiete so sebou. Toto budu len spomienky.
Ber to ako vyzvu. Ze aj ten novy byt novy domov bude pre vas domovom podla vasich predstav.
My sme sa uz 2x takto s detmi stahovali 😉

mňa baví plánovať, prerábať a vymýšľať. Bez mihnutia oka a náznaku sentimentu som predala byt po rodičoch, odišla po 11 rokoch z nášho prvého vlastného bytu. Potom sme šli do novostavby, všetko holé, prázdne. Veľa sme si robili sami, celú záhradu našimi rukami. Ale predaj by som nejako neprežívala, riešila by som benefity nového bývania. Za mňa sú to steny, neupínam sa k nim. Vždy k tomu pristupujem ako k investícii, že v prípade ťažkých časov to môžem predať.

Stahovala som sa v zivote 5x. Len raz to bolo v ramci jedneho mesta, inak som vzdy menila mesto a raz aj stat. Neviem, nikdy ma nejak nechytala nostalgia alebo smutok, vzdy som isla do lepsieho a vzdy som isla s clovekom, s ktorym by som isla kamkolvek.

@anonym_autor skor sa bojis tej roboty okolo toho. Prerabka, nervy, peniaze. Skus sa na to pozriet tak, ze teraz byt prerobis lepsie, lebo uz vies co a ako.

@anonym_autor Buchla som dverami a cau. Tesila som sa na novu zivotnu etapu. Vzdy som vedela preco sa stahujem

@beata_k uz som myslela,ze som sama taka....zavreli sme dvere a bodka. Nejak taketo veci neprezivam

@petulda333 Urcite je nas viac 😀

@anonym_autor Pred covidom som si kupila byt, ktory som komplet prerobila, byvala v nom s(po sebe) dvoma frajermi, po 4 rokoch predala a kupila vacsi, ktory som tiez na totalku prerobila a rok nato som sa z neho odstahovala do do inej krajiny a prenajimam ho. Aktualne byvam v horsom ale teda absolutne nad tym nelamentujem, pre mna su to len mury. Dufam, ze este niekedy v zivote budem mat moznost prerobit a zariadit si dalsie byvanie 😀

@bludna
Presne, pre nas akokolvek prerobeny pekny je len investicia, ked dakdo pride a ponukne nadhodnotenu cenu, tak sa stahujeme teraz sme v dome cislo 6.

@betulinka1 presne si to vystihla. Momentalne mam pocit ze nejdeme do lepsieho.

Dakujem vam baby za odpovdde 🙂

@anonym_autor uvidis budes sa nakoniec tesit, ze si sa tak rozhodla. Vacsi priestor aj pre deti. Pride puberta a budes si hovorit, chvála Bohu, ze sa kazda moze mat svoje miesto.