Ako zvládajú muži a ženy dlhé cesty autom?

@anonym_2daf24 a koľko dávaš tam a späť každý deň? Koľko km? Si už staršia po 40tke?

@anonym_autor nechodím každý deň tu istú vzdialenosť. No väčšinou je to nad 1000km spolu. Mám 40.

Aj ked rad soferujem, dlhe sluzobky/vylety na otocku (aj soferovanie, aj spolusedenie) su s vyssim vekom (50 a viac) unavnejsie - chrbat, celkova stuhnutost, unava zo sustredenia sa a hluku, unava oci... Ociam trosku pomaha sklopit protislnecne clony (zmensenie zorneho pola a jasu zhora), a/alebo kvalitne polarizacne okuliare. Tichsie auto, bez HLASNEHO radia/hudby tiez trosku znizuje unavu. Mne pomahaju aj tuhsie sedadla s vysunutejsou bedernou oporou chrbtice (do ktorych sa prilis "neponorim" - neohne sa chrbat). Fajn je naucit sa spravne pouzivat tempomat - znizuje pokuty aj neustaly "streh" vodica a vdaka plynulej jazde aj unavu spolujazdcov (mozu podriemat ci pospat).

podla mna je to uplne normalne. ja by som to v zivote nerobila a to soferovanie milujem. ale ja uz budem mat 50 a dakedy ledva dam dve hodiny, chrbat ma omina, drieme sa mi, mne to pride prirodzene, ze to takto je, nemam 20.
soferov z povolania nechapem a obdivujem

@madeincssr presne tak, to čom som ešte pred 5timi rokmi zvládala absolútne v pohode, dnes už v pohode nedávam. Bolia ma nohy, bolí ma chrbát, musím si robiť prestávky častejšie a prídem vypľutá domov. Niekedy som dala BA-KE s jednou malou 2-3 min prestávkou, dnes musím robiť zastávku po hodine, lebo ma neskutočne bolí pravá noha. A po tej ceste som už unavená. To pred 10r vôbec nebolo, ani náhodou.

@anonym_2daf24 každý deň nad 1000 km autom? A si žena a máš 40 rokov? Čo robíš prosím ťa?

@anonym_autor aj ja som maval (na autach) bez tempomatu po case bolavu pravu nohu, lebo podvedome ju mas stale napnutu kvoli jemnemu regulovaniu plynoveho pedala. Skus vyuzivat tempomat takmer vsade, kde sa da a uvolni si pravu nohu.

@anonym_autor pomalicky na teba uz lezie menopauza. U zien vtedy zacne pomalicky klesat vykonnost, zvysuje sa unava, dlhsie nacerpavaju energiu.
Aj chudnutie sa zacina spomalovat, udrziavanie vahy je tazsie. A ine chutovky.

Dan za to, ze privadzame na svet deti. Co narobime.

@madeincssr budem musieť. Ja som mala ešte pravú nohu v minulosti zranenú a normálne ma teraz až páli, a musím si urobiť prestávku po hodine. Cestu BA-KE zvládam už cez bolesť, a prídem domov a musím nohu masírovať a dávať do kľudu.

@moonlight1210 hej, viem, že to príde. Zatiaľ hormóny relatívne ok, aj váhu si držím bez nejakých väčších opatrení, ale snažím sa jesť zdravšie a hýbať sa. Ale myslím, že mám lepšiu postavu ako pred 2timi rokmi napríklad. Čiže celkom to ide. Únavu cítim, vidím to na sebe, že keď nespím 8h, som nepoužiteľná. Som si vedomá toho, že to peklo známe ako menopauza ešte len príde. Lekár zatiaľ tvrdí, že podľa hladiny hormónov to očakáva u mňa o 10r, ale perimenopauza príde skôr.

@anonym_autor ano presne tak. Vlastním firmu 🙂

Ja to aj tak obdivujem. Podľa mňa je to v povahe a možno vekom naozaj klesá výkonnosť.
Ale ja som nikdy nezvládala dlhé vzdialenosti. Ja dosť stresujem takže už po hodinke únava. Mne soferovanie trvá takúto vzdialenosť pomaly 2x toľko,mna to vyčerpáva a to bolo aj keď som mala 25 aj teraz pred 40kou. Stále som potrebovala pauzy raz jedlo raz káva, furt dačo 😆

My s muzom v tvojom veku v poho Zeneva -BA.
Po 50tke? Delime si cesty s radostou na 400-500km useky.

Zistis, ze nemas tolko casu, aby si ho zabijala pravidelne 5 hodin za volantom a pozerala sa von oknom. Presadnes na vlak. Pospis si, pracujes cestou, prides oddychnuta, je to ekologicke a lacnejsie ako sama v aute.

@anonym_autor ja milujem šoférovanie, ale keď mám ísť trasu nad 4h, tak volím vlak a prvú triedu.

Tiež to nedávam. Mne stačí denne voziť dieťa do školy do okresného mesta. vzdialenosť 15 km. Keby som mala ísť sama do KE - 250 km tak to asi ani nedám. Šoférujem roky, len dlhé trasy nemusím. Max 100 km tam - 100 km naspäť.

@anonym_e6b5bf mám takú prácu, že nejdem iba na jedno miesto, ale pohybujem sa medzi viacerými miestami v priebehu pár dní a vlakom by to bolo nepohodlné. Ak idem dnes iba na otočku do KE, idem letecky. Ak idem do Prahy iba cielene, idem letecky. Ale ak medzi BA-Praha navštívim Brno, Ostravu, Olomouc, České Budejovice, Pardubice, tak idem autom.

Moj limit je niekde okolo 800 - 900 km denne, dal som aj 1050 km, ale to uz som sa necitil komfortne. Prevazne po dialnici tych 800 km bez problemu, s vekom mi to ide este lepsie.

Mne vyčerpáva aj hod a pol cesta. Neznášam cestovanie ani som neznášala keď som chodila do školy. Naštastie za prácou nemusím chodiť, len na návštevy chodíme ale mna vyčerpáva aj cesta potom medzi ľudmi, cesta naspäť a potrebujem 2 dni na zotavenie 😂😂😂

vobec to nedavam a to mam 34 nie 43 :D dlhu cestu soferuje uz len manzel. a tiez je unaveny a nema ani 40. na otocku sme nechodili nikdy, 8h denne na volantom je tak na nehodu, nie sme profesionali vodici.
inak soferujem rada

@anonym_autor kazdy mesiac chodime 3,5 hod autom a v pohode, ja rada soferujem, muz tiez, zvladaju aj moji rodicia, pre nich je to 5,5hod k nam. Normalka

rada šoférujem, ale dlhé vzdialenosti ma neskutočne vyčerpávajú. a to samozrejme viac ako keby som si za ten deň dala tri silové tréningy.

@kiki68 nemam problem chodit 3,5h autom raz mesacne. Ale predstav si, ze jeden den soferujes 3,5h, druhy den 4h, treti den 3h, apd. Toto myslim.

Mna strasne unavuje cesta po Slovensku, z vychodu na zapad a opacne. To je furt dialnica, zjazd, dediny, kopce a zas dialnica, zas zjazd a dediny, tu zapcha, tam zapcha... Aspon, ze na to Strecno sa uz nemusi schadzat. Dlha cesta po dialnici mi neprekaza - tempomat a ide sa. Ale terigat sa cez dediny alebo stat v zapche na kazdom kroku a hybat sa slimacim tempom, tak to je des. Ja lepsie zvladam trasu napr. do Frankfurtu, co clovek ide len dialnicami, nez ked je cesta do Humenneho zo zapadu.
A inak, hej, ide to vekom. A asi aj fazou cyklu, mam pocit. Niekedy je to v pohode a niekedy som tak unavena, ze si musim po ceste chvilu polezat, aby som mohla fungovat dalej.

@anonym_autor ja som s tym ok, akoze pre mna to neni taky zahul, dokolecka by som to ale nebola ochotna robit, urcite nie na nasom aute. Ale tomu nezavisle od veku.

my sme absolvovali v utorok uz 63. cestu na veceru do rakuska, co je takmer 400 km jedna cesta a poviem vam, ze si neviem zvyknut.

@anonym_autor môj manžel je kamionista, čo ti poviem. 8 hodín jazda s polhodinovú prestávkou, potom pauza a zase. Po mesiaci príde domov a ideme na výlet, kde šoféruje len on. Jeho to baví. A má skoro 50r

@anonym_autor mas pohodlne,komfortne auto?
Ako pise @madeincssr hlucnost auta, je jednym z klucovych faktorov, pri cestovani,co sa tyka unavy.
Tempomat je super,ale adaptivny tempomat je pecka.Niekedy,nohu na plyn nepolozim, velmi dlho.
Dôlezite je aj nadstavenie sedadiel a klimy.
Cervene oci,môze spôsobovat fukanie vzduchu z prieduchov.Cestujem vela,cely zivot,ale klucom je fakt dobre auto.Mne sa niekedy, po 1000km nechce vystupit z auta🤣.Je pravda,ze cim som starsi,tak je clovek unavenejsi,ale este stale ma to bavi.Skus zaradit do tvojho rezimu, 10.min.cvicenia tai chi,(Pozri youtube)najlepsie rano a uvidis zmenu, uz po 2-3 tyzdnoch.

My sme s mužom vždy boli nadšení šoféri a nerobili nám problémy trasy ľubovoľnej dĺžky. Mňa okolo päťdesiatky prestali dlhé trasy baviť, keď sme šli, šoféroval skoro výhradne môj muž, ktorý sa kasal, že nestarne a nemá problém. Až kým sme sa nevracali pred dvoma rokmi z Albánska po veľmi, naozaj veľmi adrenalinovej ceste a Mr. Nemám Problém v Grazi pustil volant a vyhlásil že domov dosoferujem ja alebo zostaneme tam. Odvtedy trasy cez 200 km proste odmieta, alebo ideme na striedacku alebo vlakom. Takže si myslím, že to bude vekom a u mužov možno aj šokom 🤣🤣🤣