Aké je to mať vlastné dieťa?

narocne,.

miestami na prasky.

a take, ze uz si ani nespomenies, ake to bolo bez nich. 🙂

Ano, stratis slobodu. Starsi ma cez 2 roky a stale si na to neviem zvyknut a som z toho v uzkostiach. Ale ked si predstavim, ze by som mala byt na stare kolena bezdetna, tak mi to za to stoji. Ale je to kua tazke, hlavne ked si na deti sama

@kaktusik007 u mna to neplati, kazdy den spominam ake to bolo uzasne a kolko casu pre seba som mala😂

@hederamonstera potrebujes dalsie dieta - ja som sa pri dvoch nezastavila a uz si to ani nepamatam ake to bolo.... no o to viac si to vychutnavam teraz, ked aj navaria, popracu... 🙂

Sloboda je fuč , to je pravda 😀, ale iba na par rokov.Čim je dieta staršie je to lepšie. Je to trochu finančne naročne, aj kvoli dietatu ale aj preto, že ako matka trpí kariérne. Ale najviac čo nikdy nezmizne je strach.O zdravie, o jeho psychiku , čo s nim bude ak ty tu nebudeš atď. ...

normalne

Je to náročné to je fakt, áno určite aj stratíš kus slobody ale nevymenila by som svoje dieťa za nič na svete, nedokážem si predstaviť život bez neho a je to najkrajšia vec čo sa nám stala 😊

@kaktusik007 mam dve, 2r a 1r😂

Chcela by som len jedno dieta 😃 naozaj je to tak narocne ze beru energiu tie deti ? Mne staci byt s mojou 4 rocnou krstnou dcerou 2 hodinky a som hotova 😂😂 ale minule som si popestovala 2 rocneho chlapceka hned som si v sebe pomyslela ze joj aj ja chcem mat to svoje 😃😃😄😄

Tak slobodu nestratis, ak to sama nedovolis. Ale ano je to velmi velmi obmedzujuce tie prve roky ked je dieta male, klamat ti nebudem. Pracovne sa prisposobit na veeeeelmi velmi dlhu dobu dietatu aby ho mal vzdy kto zaniest a vyzdvihnut, aby nebolo same doma ale rovnako aj roky znasat choroby v skolke takze pocitat s tym ze aj o robotu moze clovek prist ked sedi na ocrke casto. Pripadne ,,stale" sa niekomu ,,prosit " ( schvalne to davam do uvodzoviek,neviem to inak vysvetlit) aby Ti dieta postrazil ked ozaj niekam chces ist, pripadne sami s muzom alebo pomohol ked je to fakt nutne. Rovnako ked budes chora ty, o dieta sa musis starat rovnako. Clovek bez dietata si povie ze je to narocne, ale az realita Ti ukaze ze je to tazsie. Nieje to ako za bezdetna ze si zmyslis : idem do mesta na disco alebo hoc kam, oblecies sa a ides.
Vela veci musis planovat aj tyzden dopredu, s vyletom pre deti brat vela veci a podobne. Rokmi je vsetko samozrejme jednoduchsie.
O tom ze deti vedia zrat nervy a skusaju do spiku kosti trpezlivost nevravim.
Akoze ano, mat dieta je krasne ,no tvoju otazku som pochopila tak ze chces vediet nieco o tom zavazku kedze si pisala ze prides o slobodu, tak pisem len o tejto stranke.
Ja mam dieta uz skoro 9rocne a asi posledne 3roky chodim pravidelne bez maleho s nimi von,stale . Ked bol maly, bol fakt velmi upistany a ,,neznesitelny", vela krat som sedela len doma.
Dieta mam aj budem mat len jedno takze som ok s tym ze to mam za sebou a uz je len lepsie 🙂

@ivik4 fuuu dakujem za obsiahlu odpoved ano bola som presne na toto zvedava inak naozaj to znie hrozne baby ked takto pisete 😄😄😄

@kaktusik007 my mame tych deti viac a vies co, ja si na tu bezdetnu slobodu spomeniem par krat do roky. Aj teraz som tak mala. 2 tyzdne prazdnic, deti boli u babkovcov. To bol taky hlud a pokoj. Presne ako vtedy davno. Dokonca este lepsie. Na druhej strane sa ale zase tesim, ked uz su zase okolo mna.

Každé dieťa je iné, každá matka je iná... tam je toľko faktorov, ktoré to ovplyvňujú! Darmo ti tu budeme písať svoje názory, skúsenosti a predstavy. My nie sme ty, máme každá iné nastavenie, predispozície, povahu, očakávania... a tvoje dieťa bude tiež individualita. Možno si sadnete tak, že budete mať bezproblémový vzťah a ty budeš v siedmom nebi... a možno to bude veľmi náročné dieťa, s ktorým sa vytrápiš. Je však veľmi pravdepodobné, že ho budeš milovať akékoľvek. Aj keď ani to nie je na 100% isté.
Toto je na dlhý vnútorný rozhovor samej so sebou, a potom (samozrejme) aj s potenciálnym otcom.

jasne, ze je to narocne. Nestgaras sa len o seba ale este aj o xy malych ci väcsich prckov. Energia to je kapitola extra. Treba si tych par minut nicnerobenia najst kazdy den. To sa neda porovnat, na par hodin mat pri sebe cudzie dieta a 24/7 okolo seba vlastne. Casom si vykne telo aj dusa. Vycerpanost je skor an zaciatku ale aj to je individualne a zalezi ake dieta/babo budes mat. Co sa prace tyka, to je tiez velmi individualne. Ja robim stale tam, kde aj pred detmi. Stale postupujem a detmi som si polepsila. Nenahanam sa, stiahla som to na pol uväzku a mam kompletny HO. Cize nejake behacky a stresy so skolami, skolkami, konickami a nestihanim vobec nemam. A casom budu deti samostatnejsie, samozrejme ak ich nechas a nebehas im stale za zadkom. Pozri, 7 hodin vecer, ja tu sedim na gauci a 8 a 5 rocne baby prave robia veceru😂 V kuchyni sice spust ale detom treba nechat volnost a moct vyskusat. Takze koncim a idem si sadnut k prestretemu stolu. A o 8smej zalahnem s knihou v ruke a decka vo svojich posteliach. A pokoj sväty🙃

Ta skusenost je neprenosna. Byt mama je asi ta najkrajsia a zaroven najnarocnejsia vec na svete. V jednu minutu sa rozplyvas ake je tvoje dieta, uzasne, skvele a sikovne a za chvilku mas pocit, ze uz s nim nevydrzis ani 5 sekund a najradsej by si utiekla do lesa 🤪 Ale je to velmi obohacujuce.
Ja uz som v tvojom veku mala deti dve tak mi je to aj smiesne, ze sa niekto takto pyta. Tvoje kamosky nemaju deti?

Neviem a dúfam, že sa to nikdy nedozviem.

Prepac v tom poslednom odseku mojho komentu som chcela napisat ze tie posledne roky chodim uz vonku casto s kamoskami. Nejak som nedopisala 😀
Predtym to az tak nebolo , no dietatom by som sa nikdy neobmedzila natolko ze budem zit len jeho zivot,nie aj svoj vlastny. Lebo ano su maminy ktore naozaj skoro nikam nechodia hoci by aj sli.
Tak hej znie to hrozne lebo si sa pytala na tuto konkretnu temu 🙂 . Alebo skor pravdivo, to je cele

Akurát posledných pár mesiacov rozmýšľam a predstavujem si nad tým, aký by bol úžasný život bez tých dvoch plodov... nikto a nič ťa neobmedzuje, robíš si čo chceš, kedy chceš... ideš si kde chceš, kľudne aj na dva týždne a nemusíš nič riešiť. Netrpneš strachom, či ti decko nezobere Dunaj, alebo pedofil, či na neho učiteľka v školke nevrešti, lebo nechce jesť kašu z kvinoi a pod...
Ale ten život by bol veľmi prázdny...

Ja som sa napr straty slobody vôbec nebála lebo som si to nejak neuvedomovala ako veľmi ma to ovplyvní..potom po narodení dcéry som bola v uplnej prdeli z toho všetkého..také maličkosti že už si nemozem len nazuť topánky, zobrať kluce a ist von😅Stratu slobody som si predstavovala tak že niekto chodí na party a už nemôže ale podla mna su to skôr také maličkosti že už si nemôžem lahnut a kuknúť netflix vtedy keď chcem,alebo keď som chorá nemôžem ležať😬Ale až taketo obmedzenie slobody neni navždy..jedneho dna budeme môcť ísť s mužom aj na dovolenku ako za starých čias a dcera bude celá šťastná že zostane doma bez trápnych rodičov😂
Ale to obmedzenie slobody no zalezi aj od toho akého máš partnera a ako ti pomôže.Stále chodím cvičit 5 dní v týždni alebo plávať alebo von a to má dcéra rok..neni to že teraz nikdy nikam nepôjdeš😀

Tak v podstate to dieta ste teda nikdy neolutovali ? Napriklad ja neviem ked bolo babetko ste si nevzdychli ze aachh bolo lepsie bez neho ? Samozrejme viem ze milujete svoje deti ale mali ste take myslienky ze lepsie bolo bez neho ?

Je to náročné, aj finančne aj psychicky aj fyzicky, ALE! Je to zmysel života a nič krajšie nie je. To keď pozrieš na to svoje dieťa, cítiš to čo k partnerovi ,rodičom, kamaratom nikdy nebudeš. Je to tvoja krv, tvoja láska, tvoj najlepší priatel. Človek o ktorého sa navždy bojíš a on ti za to dáva pocit naplnenia, lásky,dôvery. Vďaka mojmu mužovi som tá najšťastnejšia žena,pretože sme vytvorili z našej lásky ešte nekonečnejšiu lásku. Odporúčam ❤️

Aj to hrozne je, ale je na tom nieco obohacujuce a odmenujuce. To mas ako ked makas v posilke, absolutne sa ti nechce, boli to, prekonavas sa, obcas ti niekto pleskne alebo ta zhodi zo stroja ale ked to das, tak pridu endorfiny.
Tak nejak sa vzdy citim vecer. Samozrejme rokmi sa zlepsujes, svaly rastu, davas to lahsie. Mozno sa hecnes na dalsie zavazie (dalsie dieta) s inymi cvikmi a kolecko sa opakuje.

V Prvy pol rok obidvoch deti som vzdy kazdy den lutovala toto rozhodnutie. Proste byt nevyspata je HROZNE. Konecne spim a je to 100-nasobne lepsie a uz nelutujem. Proste nechcela som byt bezdetna.

Vezmi si akykolvek vztah vo svojom zivote, napr. s partnerom/manzelom. Je obmedzujuci? V urcitom smere je. Stoji ti za to? Ak ho mas, tak ocividne ano. Berie ti energiu a zerie nervy? Sylu take chvile,vsak...Dava ti lasku a podpori ta,ked si smutna? Tak to stoji za to? Plus minus autbus je to tak aj s dietatom.
Vezme ti vela,ale da ti viac.

Jasné, že si občas človek povie: "že som sa ja na to (rodičovstvo) dala!", ale zvyčajne je to len chvíľkové - vo vypätých situáciách, pri preťažení. Ale v globále je to fajn.

@tululu podla mna sa partnersky vztah absolutne neda prirovnavat s rodicovstvom

@hederamonstera jasné, že je to iné... ale asi ťažko by sme našli niečo výstižnejšie. Lebo ani vzťah k svojim rodičom nie je porovnateľný so vzťahom k vlastným deťom. Ale v podstate každý vzťah nás určitým spôsobom obmedzuje aj obohacuje.

@hederamonstera preto som napisala to plus minus autobus. partnersky vztah je samozrejme iny, nikdy na sebe partneri nie su tak fyzicky a bytostne zavisli ako dieta na rodicovi, ale povedzme si aj to, aka je ta detska laska uprimna, cista, bezpodmienecna. to su zase ine kvality...

Nie, nikdy som nemala také myšlienky, že som nemala mať dieta.Presne v tvojom veku som cítila, že už chcem byť mama.Podarilo sa o 2 r neskôr a pravdaže najviac som sa bála, že to nikdy nezazijem.Mna rodičovstvo zocelilo a zistila som aká som silná.Ja som bola ako na endorfinoch aj dobrý pôrod aj dieťa.Mna to bavilo naplnalo horšie bolo po nástupe do školy to už boli povinnosti, režim stále niečo desiata, úlohy.Tesila som sa kde ju všade zoberieme, čo ju naučíme, ale bola fakt dobre dieťa a dalo sa s ňou všetko.Samozrejme záleží ako si ty nastavená, ale tá láska je šialená.Sloboda mi nejako nechýbala aj tak všetci mali deti s stretávali sme sa spolu.Take veci cvičiť či občas vybehnúť sama som robila.Praveze tak si zvykneš, že niekto okolo teba steboce, že bude divné, keď pôjdeš sama.Vzdy sa budeš ponáhľať domov myslieť na dieťa...náročné sú choroby a neskôr ten strach o dieťa to je niečo s čím som nerátala, že bude tak silné a ťažké Hlavne, keď bude väčšie chodiť same von a tak ..únavné je stále variť, desiata, myslieť na povinnosti

Vieš čo, ja som deti nikdy nechcela, nemala som k nim vzťah, nevedela som sa s nimi baviť, hrať... S mužom sme sa dohodli, že budeme mať jedno. Rodila som ako 28 ročná, dcéra bude mať teraz v sobotu prvý rok a nedala by som ju za nič na svete. Áno, doháňa ma niekedy do šialenstva, napríklad keď odmieta prikrmy, poprípade keď po mne hodí jedlo, čo jej prichystám, alebo ked ju už 2 hodiny uspávam a ona stále skáče dobre že nie po plafóne, ale keď sa na mňa usmeje, keď sa pritúli, alebo čo i len mi pozrie do očí - nie je nič viac. Takže je to náročné, je to veľmi vyčerpávajúce, ale stojí to za to ❤️