Ako byť kľudnejšou mamou?
V krizovych situaciach som chladna a pragmaticka, zachranovala som uz cloveka, zastavovala krvacanie, osetrila bezdomovca s krvacanim atd.
Problem je v beznych situaciach, reagujem zvysenym hlasom, s naznakom hysterie. Proste ked deti vystrajaju mam pocit ze keď ich nezastavim, nenapomeniem tak sa stane zle a zas kazdy bude hovorit kde bola matka...
Ale zazila som rodinu kde su kludni, pohodovi a vidim ze to ide. Ale.zas ich deti nevymyslaju ako nase, nie su take zive, nebavi ich tolko veci, ani na kruzky nechodia, nicomu sa cielene nevenuju. Pisem to preto ze mozno moje spravanie je podmienene temperamentom mojich deti. Asi nikto nekrici a nezakazuje, ked nema co. Mojich proste napadne aj to co inych nie.
Mate nejake rady? Privitala by som kludnejsiu atmosferu, asi by som ju mala vytvorit, ale niekedy som bezradna.
Hlavne ked sa biju alebo "lezu na luster" 🙈
Prosim super kludne mamicky ktore nic nerozhadze, zavidim vam ale to mi nepomoze.
Skor kto zvladol sam seba, svoje nalady, kto sa trosku "zmenil", ukludnil.
Vdaka 🙏
Jooooj ...poznám to ..snažíš sa chystať raňajky a z izby hystericky vreskot ,lebo sa jej nedarí natiahnuť na nohu čižmy..o minútu neskôr už je na stole ,z ktorého dobre nepadne ..potom si minimálne dvakrát privrieť prsty do vrátil na práčke ,o ktorých som minimálne miliónkrát povedal ,že nie sú na hranie ..30 sekúnd na to už skáče na gauči z opierky na sesaciu plochu ..pod gaucom sklenený stôl ..ďalších 30 sekúnd neskôr už má ruky v akváriu ..a takto nejak to ide celý deň 😁🤣
Snažím sa byť kľudná ,nedarí sa mi to úplne 🤣🤣🤣
Mne pomohli antidepresiva.normalne som to prebrala s psychiatrom.ale tak ja mam aj nejake traumy a tak.ale presne ako hovoris, v krizivych situaciach chladna hlava, ale ked mi mala place koli hlupostiam a stale sa startuje a neneha si dohovorit,tak zacnem byt aj ja histerka.lieky mi pomahaju nemat extremne vykyva nalad.som kludnejsia, a mala je tym padom kludnejsia tiez a nestartujeme sa navzajom.proste to viem v klude doriesit
Pridavam sa... Na nasom sidlisku koho pocut vonku? Moje deti. Suseda ma deti v rovnakom veku ako ja, ale ju som nepocula nikdy ani len hlasnejsie rozpravat, nieto este kricat... Ale stacilo mi, ked sme sa raz rozpravali ako decka v skole a ona mi zahlasila, ze jej syn nie je motivovany robit si ulohy... Tak som kukla na nu, ze fajn, nepovedia ze je lenivy a neviem co, ale este aj toto zaobalia...Cize vlastne netusim ako funguju, ale kamoska mala dost neprijemnu situaciu so socialkou u nas... Jej dcera sa spravala uplne normalne, ziadne vysrupy a hadzania sa o zem a teta zo socialky skonstatovala, ze potrebuje psychologicku, lebo nevie prejavit emocie...
@finett toto je tak pravdivo napisane.. presne.treba prelomit tie generacne traumy. Ja som mala zle detsvo, mamu mam rada, ale nebola tu pre mna nikdy. Vela veci vnimam tak ze si spomeniem na svoje male ja. Napr vobec mi nevadilo ked mal syn 11 a so strachom k nam v noci pribehol ze chxe spat s nami.aj teraz by som mu dovolila ked ma 14.lebo si pametam ako som ja tisko plakala pod perinou niekolko hodin a nikto za mniu neprisiel.a ked aj, tak iba nakricat na mna ze sa nemam coho bat a ze mam ist spat.to uz som radsej aj skryvala plac a plakala som radsej sama v izbe zavreta.nech neprovokujem.tiez sa mi stava ze vyletim, ze nakricim.ale tiez presne ako ty, ospravedlnim sa a aj deti sa ospravedlnia mne aj 14 rocny a aj skoro 3 rocna.a aj sa bavime o tom ako sme sa citili pri hadke (so starsim) a preco sme tak reagovali. Len ja zial musim svoje soravanie regulovat liekmi, pretoze som pokazena, sama to nedavam,potrebujem barlicky.pretoze aj ked su moje deti stastne, a mala by som byt stastna s nimi tak som smutna za dieta vo mne, ze take nezazilo.
Som rovnaká mama a čím sú starší, tým viac ma vedia vytočiť.. aj ja som bola kľudná mama kým boli dve malicke deti.. teraz mám tri, všetci už školáci, najmä chalani sú niekedy neznesiteľni, hluční, ukricani a ja sa ich snažím prevrieskat aby ma vôbec počuli.. áno, niekedy strácam nervy, nie som dokonalá matka s kľudným hlasom.. susedky čo majú kľudne malé detičky má zrejme preklinaju.. najmä vedľa nás žije rodina s jedným malým dievčatkom, tak ti určite krútia hlavami aká hrozna rodina.. nuž čo už.. moje deti sú chvalene v kolektíve, vedia sa chovať, rešpektujú autority, sú empaticke a nikomu cudziemu nerobia zle, ALE doma si o to viac popustia uzdu.. a odnášajú to moje nervy.. kto si však neobuje moje topánky, nech si tie svoje nechá a rieši seba.. ako to zmeniť poradiť neviem.. podľa mňa to prejde keď vyrastú a už sa prestanú pretahovat o nejakú tupost typu "to bolo moje auto" alebo "jaaaau, ty si ma kopol - ja som ťa nekopol, to omylom" "ty ma obvinujes že chcem aby moju sestru trafil blesk?!" A milión a milión rozličných konfliktov..
Áno urcite sú ženy ktoré vedia anjelsky riešiť každý konflikt a detičky si na konci podajú ruky a mama si s úsmevom vypije kávu, u nás to proste tak nejde.. vždy sa snažím predýchavat a kričím až keď nepočúvajú 5-6x kľudným hlasom ale tiež mám len jedny nervy . Niekto ich má zo železa, ja nie.. a moje deti to vedia.. nie sú týrané, sú milované, ale vedia že keď ma naštvú, tak viem kričať.. Bohuzial..
(Btw ja som mala veľmi kľudnu mamu.. bola flegmatik a krik si od nej vážne nepamätám.. naozaj bola obdivuhodná mama.. avšak tiež mám svoje traumy, moja rodina bola dosť problematická.. a možno keby občas namna stratila nervy tak jej ich toľko neurobím ja)
Moja rada je: Nevychova.cz
Zakup si kurz a budeš tiež kľudná mama a deti ti budu partaci a život gombicka 🙂
V prvom rade treba zmeniť seba, svoje nastavenie, komunikáciu..
Myslíš ze kricanim, napominanim, bitkou a pod ti dieťa odpovie tak, ze bude spolupracovať? Určite nie. Posluchnu ta iba ak zo strachu alebo pôjdu do boja proti tebe. Treba zmeniť spôsob komunikácie a ver tomu, ze aj tie najdivokejsie deti začnú spolupracovat a budeš si čas s nimi užívať.
Držím palce 👍
Ja som bola tiež taká, mám dve deti s 10 mesačným rozdielom a niekedy to je fakt na palicu. Ale čo najviac ľutujem je, že som bola na ne veľa krát protivná kvôli "blbostiam". Fakt sa teraz snažím na nich nekričať a riešiť veci s chladnou hlavou a vidno to aj na deťoch že sú trošku kľudnejší. Ale presne o tých mamách a ich pohľadoch by som vedela rozprávať. Ale čo my najviac vadí, keď sa mamy rozprávajú medzi sebou a nedozerajú na deti 🤷♀️
A podľa mňa je fajn si prečítať aj nejakú knihu o výchove, mne to pomohlo
@messalina mala som zaplateny kurz Nevychova. A vies co sa stalo? Mladsi vobec nespaval, stale sa budil, cez den neustale v pohybe, v akcii, ja uplne vystavena az kurzu vyprsala.platnost 😃 tusim dva roky su to. Proste nemala som na to klud a ked som konecne mala, zaspala som.
@mamkalentedkova jezis toto su presne moji ked boli mensi 🤦😂
Tak to je veľká škoda, fakt sa ten kurz oplatí.
Staršia bola zlaté dieťa ale mladšia.. Prvý rok to bol horor.. Až potom sa to pomaly začalo zlepšovať a presne vidím ako inak tie deti reagujú keď používam techniky z kurzu, niekedy normálne ziram 🙂 To nie je o deťoch, tie len zrkadlia správanie rodiča a fakt je to tak.
@natasha1988 každý tu vedie peknú diskusiu...prečo práve mne si napísala, že sa nemám čudovať...však som napísala že aj po dobrom s ňou komunikujem..
@autor verím,že o pár rokov sa budem smiať ,keď na to budem spomínať ,ale teraz ma ide miestami vystrieť 🤣🤣🤣
Ja by som vam odporucila im napisat. Urcite by vam to predlzili ak by ste popisali situaciu.
Ja sa len chcem opýtať, že koľko toho magnezka treba brať?
Lebo mne nepomaha😄a ze ci to netreba zapiť vínom alebo tak aby to ucinkovalo😂
Vyrastala som s 3 surodencami a so starsim bratom som si vobec nerozumela(dost mi robieval naprieky, ziarlil, bil ma, potom som mu to aj ja vracala...no divocina) ...no nepamatam si ze by mama nejako kricala (vacsinou mi robil zle len ked boli rodicia mimo miestnosti, zaneprazdneni, ked si to mohol dovolit) u nas to fungovalo tak ze mama nabehla, raznejsim hlasom(nekricala) povedala ze ak neprestaneme pride trest (my sme sa hned ukludnili, lebo sme mali tu skusenost ze realne naozaj sme boli obaja tyzden bez telky, alebo sme museli byt doma, alebo sme museli upratat wcko a podobne tresty) tak ma to tak zaujmalo...ze ci je to iba o tom ze nakricite na deti, alebo aj pride nejaky realny trest. S ostatnymi surodencami mebol ziadny problem to len ten starsi mal taku divokejsiu povahu.
Ja mam 2 rocny dcerku a zatial patrim k tym kludnym matkam...ked poviem nie tak ani nerobi nejake extra sceny nakolko jej vysvetlim ze zbytocne place...ze musime to a to, ze chapem ze chce to a ono ale ze sa to teraz neda. Ale tak to je uplne ina situacia ako mam napr. 3 deti...na nas tie tresty dost platili...tak ma to tak zaujima ci iba stale dookola kricite a 100x opakujete alebo teda ci je tam aj takato spatna vazba(citala som si nejaku literaturu o vychove, aj som pocuvala podcasty(nevychova a podobne) ale nejak som sa v tom az tak nenasla...skor sa pytam starsich ludi ako pristupovali k vychove, co im fungovalo a co nie (sa mi to akosi viac paci aj ked tie podcasty z nevychovy mozem odporucit...mna tam presne zaujal tento pohlad...ze sa mam na situaciu divat ocami dietata a byt pritomna a vnimava)
@sonia04 ano,ja ked sa "vyhrazam" ze pride trest a ked napr. Ignoruje tak ten trest aj realne pride.
@sonia04 ja ti poviem takto. Keď mám doma len jedno dieťa,je to lazo plazo. Keď niečo poviem to platí,netreba kričať. Keď sú dvaja,to je iná divočina. Nič nepomáha,ani krik ani trest. Oni sa proste hecuju navzájom,robia si napriek,stále sa bijú atď.
@maminkalubka suhlas.
@dkethe ja som tiez zvykla byt nonstop nervozna ale zaradila som nieco podobne ako to s tou ruckou 😁 vzdy ked mam chut na dieta zahucat proste k nemu idem a objimem ho, on sa ukludni ja sa ukludnim a potom mu pomaly a podrobne vysvetlim co a ako, deti aj viac pocuvaju a zapamataju si ked sa im to povie pokojnejsie 😊 aspon tie moje 😅😂
@yoxinka presne takyto styl trestov sa mi paci...podla mna deti su dost inteligentne aby vedeli vyhodnotit situaciu a vacsinou robia to co im okolie dovoli(co im prejde)...u nas neexistovalo aby sa nieco opakovalo viackrat...ked tu zeny pisali ze si pridu ako zle matky podla mna je to uplne naopak ze su az moc dobre...fakt toto chce zlatu trpezlivost aby si dookola upozornoval a vysvetloval...u nas sa povedalo max 2x a potom sa povedalo " a dost" a uz sa ta situacia riesila. Naozaj mozem povedat ze nemam ziadne traumy, velmi sa mi pacil tento styl vychovy. Sice to bolo take prisnejsie ale mali sme velmi pekne detstvo. Celkovo sa mi paci taka prisna vychova ale v kombinacii s laskou...
Mne pomáha čítať si knihy o výchove, prípadne IG profily (vedoma výchova, dr becky good inside, our montessori journey), kde sa utvrdzujem v tom, aké je to dôležité pre vývin dieťaťa. Ja som myslela že som kludna :D ale po príchode druhého dieťaťa s rozdielom 1r10m to chce prácu na sebe. Prvý krok je rozoznať že to "na teba ide", potom sa sa s tým niečo robiť,zaradiť spiatočku, predýchať. Tvoje deti budú mať potom tvoje reakcie ako model pre svoj život, neskôr. A to je dôležité. Zároveň nemať na seba nároky (ako niekedy ja), že keď viem teóriu, 100percent prípadov budem zvládať. Každému niekedy ujde, je to normálne, dôležité je (okrem následného ospravedlnenia - znova modelujes dieťaťu, ak nič iné..) čo robís väčšinu času. Časom sa ti to zautomatizuje. Ja verím, že sa mi to zúročí, keď budú väčšie - ako aj v podobe nášho blízkeho vzťahu a samozrejme to, aki budú ľudia.
Ženy, trafili ste tému.. u nás zase problém niečo spraviť... Kľudné dieťa, nevymyšľa, ale mohla by byť samostatnejšia. .. 4,5 roka, ale keď potrebujem aby sa obliekla , že ideme von na ihrisko berieme bračeka do kočíka spať... Neexistuje... Uprac si a pod. Nehrozí , .. po dobrom po zlom nič nefunguje. Fúriky môžu padať. .. po zlom ešte horšie. To mala záchvaty hnevu. Musíme len presviedčať.. niekedy to zaklincuje.."toto ma presvedčilo" a posluchne. Niekedy nie. A tiež si vravím, že čo z nej vyrastie, alebo čo bude v puberte keď už teraz si robí čo chce. Všade inde je inak dokonalá, len doma problém.