Ako materstvo ovplyvnilo životy samostatných žien?

každej žene sa zmení život keď sa stane matkou, či podniká či nie, to je divná otázka
zase niekto píše článok do ženského časopisu?

Nelutujem nic, poradim si aj s detmi. Mam muza, starych rodicov, zariadenia.

@lucka_ke niektoré ženy tak prirodzene chcú byť matkami a celý život po tom túžia, niektoré zas chcú mať deti, ale možno sa boja skrz toho, že sú veľmi samostatné alebo sa boja, že budú musieť prerušiť podnikanie.. proste že sa stanú matkami a zrazu to bude celá ich identita.. a nie, nepíšem článok do žiadneho časopisu, normálne sa pýtam

Ono v prvom rade záleží, s kým máš dieťa. Ak s úplným idiotom, ktorý nechá všetko len na tebe, tak je to na mašľu. Ale ak je chlap naozaj druhý rodič, tak je to zmena ale relatívne v pohode zvládnuteľná. Samozrejme, už nebudeš môcť ísť len tak kam chceš, kedy chceš ale dostaneš novú perspektívu na život. A áno, občas si povieš, že by bolo lepšie bez detí a potom zas, že bez nich si to už predstaviť nevieš 😅. Podľa toho, ako sa vyspíš, respektíve ako sa vyspí dieťaťa

urcite nelutujem. deti su dar a je to nenahraditelna skusenost. v mnohom ma materstvo posunulo aj ako cloveka

@anonym_autor nie nelutovala som nikdy, to, že mám deti, ak by som mala iné plány živote, napriklad v praci dosahovať ciele, alebo ciel cestovať a užívať si život, deti by som si nerobila..

Mám deti, za mňa život sa mi obrátil o 180°, a ten neskutočný strach v ktorom žijem.. neviem to porovnať, ak by si som deti dnes nemala ... ale ver mi, nedám ich za nič na svete

@anonym_autor Ja nepodnikam, ale som taky typ zeny, ze som isla hocikde sama, aj na dovolenku, a mam strasne rada, ked si mozem robit, co chcem. Mam syna, stratou slobody som dost dlho velmi trpela, az sa mi o tom snivalo. A to mam teda muza, ktory sa maximalne angazuje a zvlada vsetko okolo maleho. Ale nikdy, ani na chvilu som neolutovala, ze som sa rozhodla byt matkou. Ked si spomeniem na maleho, jednoducho nie je mozne, aby som lutovala, ze tu je. Rozhodla by som sa rovnako aj po tom, co uz viem, ake to je.

keď sa žena stane matkou v podstate sa stane niekým iným, fyzicky aj psychicky, už to nikdy nebude tá istá žena ako predtým, my rodičia sa vedome stávame sprievodcami novej ľudskej bytosti
v detstve je tej starostlivosti a výchovy najviac, tu dokonca popierame samé seba, aby sme "vyhoveli" nároku bábätka (nespíme, vstávame každé 2-3 hodiny, reagujeme na každý plač, na každú emóciu, potom ako dieťa rastie sa tie potreby menia a dúfame že keď vyrastie tak to bude znovu ako predtým,... lenže potom zistíme, že je jedno koľko má rokov, už navždy sme rodičia a vždy nás bude trápiť a zaujímať ako žije, budeme cítiť potrebuje dieťa chrániť, podporovať a keď sa ono samotné stane rodičom kolobeh začína odznova
čiže rozhodnutie stať sa matkou si treba ozaj dobre premyslieť, to nie je o tých pár prvých rokoch

Ja som od malého dieťaťa vždy túžila po rodine, túžila som po tom že sa jedného sna stanem matkou, tvrdila som že mať dieťa bude pre mňa zmysel života. No tak sen sa mi splnil, dieťa prišlo, som zaň šťastná a milujem ho najviac na svete. No tá eufória z rodiny ma úplne prešla. Som sama zo seba v šoku z toho, ako strašne mi chyba bezdetný život.. boli dni kedy som si povedala že mi to vôbec nebolo treba, ale sú aj dni kedy si poviem že som to potrebovala.. čiže ako na horskej dráhe, bijú sa vo mne protikladné emócie.. najviac ma štve to že nemôžem ísť kam chcem kedy chcem, cítim sa neskutočným spôsobom obmedzovaná a z toho ma často chytajú úzkostné stavy.. rada som sa o seba starala, teraz vyzerám ako troska.. atd atd. Proste sú dni a dni.. je to tazkeee🥲

Nepodnikám, ale teda bola som vždy aktívna, cvičiaca, turistikujuca, chodili sme hodne za kultúrou, cestovanie, spoločnosť...no je toho menej a ťahám mrňúsa so sebou 🤷 Alebo je s tatinom. Babku máme len jednu, čo je schopná sa postarať, no je ešte pracujúca - takže využiť to nevyužívame - nech si oddýchne.

Ja som bola úplne samostatná jednotka, všetko som si sama obehala, vybavila, chodila plávať, cvičiť, vzdelávať sa, nakupovať, hocičo. Mala som super prácu čo sa týka financií, v kolektíve, každý deň sa niečo dialo. A teraz som už 14 mesiacov doma s malým a hoci ho neskutočne ľúbim, ide mi každý deň vystreliť mozog z hlavy ako veľmi sa zmenil môj život a ako málo sa zmenil život môjho muža. Môže ísť kam chce, kedy chce, nemusí riešiť stráženie, mlieko, inštrukcie. Podľa hesla "mama musí, otec môže". Syn je na mňa neskutočne naviazaný, spíme spolu, dobre prespí len nalepený na mne, takže ak počas denných spánkov keď chcem, aby dobre pospal, tak musím ležať pri ňom. Domáce práce robím s ním v nosiči alebo v rámci môjho "voľns". Nemám priestor ísť cvičiť alebo ku kaderníčke, lebo muž si neverí v starostlivosti keď 2x musel byť s malým dlhšie (,4 hodiny), tak si volal svoju mamu na pomoc. Mne pomôcť nepríde. Takže sa pomaly idem zblázniť a neviem ako z toho von.

Tak ja s9m bola do 40.tky zvylnutá na žiť len sama so sebou...ale narodili sa mi dve úžasné deti a nevymenila by aom za nič na svete...ani za lyžovačky kqždy rok, ani za cestovanie po svete atd...proste za nič. Život nabral úplne iný smer...ale pracovat som neprestala...materskú som mala leb 6 mesiacov takže som aa netočila leb doma okolo plienok a hrncov, za čo som asi vďačná a to by ma zabilo. Dokonca som sa vďaka deťom aj naučila variť ;) hačkovať a hrať rôzne hry o ktorých som ani netušila že existujú.

@vilma7 takže si prvé dieťa mala okolo 40tky? môžem sa opýtať ako si to zvládala po fyzickej stránke? Hovorí sa, že okolo 25 je najlepší vek na dieťa. Ja mam 31 a ešte zatiaľ v nedohľade 😅