Ako prekonať izoláciu po narodení dieťaťa?
Mame jedno 5r dieťa, je samostatne a len máličko na nás naviazané, nieje to žiaden mamin cecok. Chodí do školky samozrejme, ja a muž do prace. Ďakujem Bohu ze už je dieťa väčšie, ze už vie zakladne veci, naje sa, prezlecie, toho servisu okolo neho vďaka bohu ubúda. Ale aj tak sa cítim, ze to niesom späť ja. Za slobodna som nebola nejak extra párty žena, nemala som haldu kamošov a partiu, ale aspoň obcas som si vyšla von s niekym, no akonahle som sa stala matkou, len sedím doma a starám sa o dieťa, o hrnce, o pranie. Chodíme vsetci traja na výlety pokiaľ financie dovolia, často ale len predĺžené víkendy alebo proste nejaký krátky pobyt. Ale chyba mi strašne spoločnosť, sociálne vyžitie, socializovat sa. Prácu mám z domu a kolegovia sú 20+, ja mam 34. Úplne iné svety, nieje tam nikto s dietatom/rodinou. V meste kde sme si rodinu založili, som si žiaľ ani cez matersku nenasla žiadne kamošky. Neviem prečo, ale ani príchodom dieťaťa do školky sme nenadviazali nejaké kamaratvsva s inými rodičmi, hoc nie sme sociálne prípady a niesme ani nijak odpudivi, no proste nikam nepatrime, ani len v rámci susedstva. Myslím ze dnes je celkovo ťažké nájsť si dobrých priateľov ktorí cloveka aspoň na chvíľu povzbudia ci odtrhnú od hrncov a dieťaťa a domácnosti...
Mam 34 ale pocitovo 80. Ako by mi už skončil život, akoby som už nič nemala zažiť, žiadnu zábavu, žiadne uvoľnenie. A kedysi som sa veľmi veľa smiala, žiaľ už to tak nieje.
Svoje dieťa ľúbim, som rada ze mam rodinu a v tejto dobe ze mame aj vlastné dôstojne bývanie, ze sme všetky tieto veci stihli pekne ešte pred kovidom. Ale socializáciu mame nulovú. Môj me-time je nákup, dmka, pepco, a keď mam kúsok času tak káva a ciga v tichu na pumpe. To je cele... Prosím povedzte ze sa to nejak zmení, ze zazijem nejaký silvester v spoločnosti ľudí niekde v meste, ze nebudem celé dni a celé večere sedieť s dieťaťom doma a hrat sa lego na zemi...
Vsak najdite niekoho kto vam dieta opatri a chodte zit. Obidvaja. Ked postrazi dieta otec, tak zi ty. Nie kava na pumpe a nakup v DM ale normalne kava v kaviarni alebo v cukrarni ako civilizovany clovek, kino, kniznica, prechazdka, fitko, plavaren...
V akom meste byvas? Mas nejake zaujmy, hobby? Ja mam 32 a tri male deti (najstarsie ma 2,5 roka) a nemam ani som nikdy nemala pocit izolacie, alebo ze by sa tazko hladali dobri priatelia. Ale zas ja som nezostala sediet doma pri hrncoch. A to som s detmi takmer stale, nemame babky a manzel je denne v praci. Ano, casu je minimum, ale i tak si myslim ze ak realne chodite do sveta a nesedite len "doma na zadku" a nemas problem sa prihovorit ludom, stale je viac ludi co pokecaju, nez tych podivinov, co pozazeraju...
Môžem ísť jedine sama, a to som aj robila, muž sa o dieta postaral. No lenže začalo nám upadať aj manželstvo takto. My fakt sa nebavime o ničom inom len o dietati, o lidl letáku a domacnosti. Tu kde žijeme nemáme nikoho vôbec, žiadne babky, žiadnu rodinu. My dvaja sme od narodenia dieťaťa neboli sami spolu ale ze absolútne nikde :(
Ako mame ísť obaja večer von? A ako si mam nájsť kamarátov, keď stále sme s dieťaťom? Keď je dieťa v školke my predsa pracujeme, hypotéka sa sama nesplati.. Ale ako toto písem uplne to namna dolieha. Padám do depky z pocitu ze nemám ani 40 ale večne sedím doma s dietatom... Mam pocit ze aj tie zvyšky poslednej mladosti a času kedy este v pohode všetko vladzem a nemám starecke choroby, tak to premrhavam.
Uplne najhoršie sú zimné mesiace, dieta je večne choré, vecne doma, a viem ze môjmu psych stavu nepridáva ani to, ze väčšinu toho času a chorým dietatom doma, aj pracujem na plný úväzok.. To je úplná psychiatria. Muž sa mi cuduje a nerozumie mi
opatrovatelka?
@kacena4 bohužiaľ aj keď som o tom uvažovala, ale necitim dôveru a bezpečie z cudzej osoby u nás doma s naším dietatom.. Nie každý na to je stavaný, ja asi niesom, neužil by som si ten čas vytvorenia vonku vôbec. Dieta je v pohode a inými ľuďmi ale nevisi namne chvalabohu, ale toto asi nieje cesta
A stari rodicia? Kde byvaju?
1x do týždňa by si mala ísť niekam, muž sa môže postarať a ty pôjdeš napríklad na nejaké cvičenie pre ženy. Ale pravidelne. Alebo niečo iné, čo ta baví. Myslím, že muž zvládne byť 1-2h sám s dieťaťom. A na oplátku ak aj on chce, môže ísť tiež niekam takto sám za záľubou. A ak máte rodinu ďaleko, nevedia prísť k vám na 2-3 dni? Aby ste v ten čas isli niekam sami dvaja spolu, hoci len na hodinu. A zároveň budete s rodinou. Alebo ste sa až tak izolovali, že žiadna babka, dedko, teta, ujo dieťaťa s vami nezdržuje kontakt? Naozaj neverím, že fakt nikto z rodiny nie je. My tiež žijeme inde, dieťa sa má každú chvíľu narodiť, času je menej, ale rodina za nami chodí a aj my tam a udržiavam kontakt s bezdetnými kamarátkami a aj s jednou, ktorá už dieťa má. Môj manzel tiež chodí von s jeho naj kamarátom, je to taký nás rodinný priateľ už. Prídu aj k nám na návštevu, vzťahy udržiavame. A to sme 500km ďaleko od rodiny. Aj v práci mám blízke kolegyne. Fskt sa mi to nezdá, že nikto pri vás neostal…
@anonym_autor Si z Kosic?
1x do týždňa by si mala ísť niekam, muž sa môže postarať a ty pôjdeš napríklad na nejaké cvičenie pre ženy. Ale pravidelne. Alebo niečo iné, čo ta baví. Myslím, že muž zvládne byť 1-2h sám s dieťaťom. A na oplátku ak aj on chce, môže ísť tiež niekam takto sám za záľubou. A ak máte rodinu ďaleko, nevedia prísť k vám na 2-3 dni? Aby ste v ten čas isli niekam sami dvaja spolu, hoci len na hodinu. A zároveň budete s rodinou. Alebo ste sa až tak izolovali, že žiadna babka, dedko, teta, ujo dieťaťa s vami nezdržuje kontakt? Naozaj neverím, že fakt nikto z rodiny nie je. My tiež žijeme inde, dieťa sa má každú chvíľu narodiť, času je menej, ale rodina za nami chodí a aj my tam a udržiavam kontakt s bezdetnými kamarátkami a aj s jednou, ktorá už dieťa má. Môj manzel tiež chodí von s jeho naj kamarátom, je to taký nás rodinný priateľ už. Prídu aj k nám na návštevu, vzťahy udržiavame. A to sme 500km ďaleko od rodiny. Aj v práci mám blízke kolegyne. Fskt sa mi to nezdá, že nikto pri vás neostal…
@anonym_22e570 moja mama je ďaleko, žije sama, je ztp, otca už nemam. Ani súrodencov nemám.manzelovi rodičia ešte pracujú a vyzerajú tak ze budu radi ak to doklepu do dôchodku.. Manžel má jednu sestru, býva síce relatívne blízko ale je to stara dievčina, často mení priateľov, rieši farbu laku na nechty, síce nieje zla ale nemám si snou veľmi o com, a ani ona sa nemá veľmi k jedinej neteri... Fakt nemáme nikoho a preto som zúfalá a cítim sa akoby mi už fakt skočil život..
@anonym_22e570 moja mama je ďaleko, žije sama, je ztp, otca už nemam. Ani súrodencov nemám.manzelovi rodičia ešte pracujú a vyzerajú tak ze budu radi ak to doklepu do dôchodku.. Manžel má jednu sestru, býva síce relatívne blízko ale je to stara dievčina, často mení priateľov, rieši farbu laku na nechty, síce nieje zla ale nemám si snou veľmi o com, a ani ona sa nemá veľmi k jedinej neteri... Fakt nemáme nikoho a preto som zúfalá a cítim sa akoby mi už fakt skočil život..
@anonym_autor Rozumiem, asi nemajú veľa času a možnosti prísť oni k vám, ale vy predsa môžete ísť za nimi a takto by si mala socializáciu a starí rodičia by sa aj s dieťaťom možno trošku vyhrali a vy sa mohli ísť napríklad prejsť sami dvaja alebo na večeru. Alebo ste pretrhli kontakty? Lebo nerozumiem, že prečo ani s rodinou tie vzťahy nie sú.
@anonym_22e570 moja mama je ďaleko, žije sama, je ztp, otca už nemam. Ani súrodencov nemám.manzelovi rodičia ešte pracujú a vyzerajú tak ze budu radi ak to doklepu do dôchodku.. Manžel má jednu sestru, býva síce relatívne blízko ale je to stara dievčina, často mení priateľov, rieši farbu laku na nechty, síce nieje zla ale nemám si snou veľmi o com, a ani ona sa nemá veľmi k jedinej neteri... Fakt nemáme nikoho a preto som zúfalá a cítim sa akoby mi už fakt skočil život..
@anonym_autor asi nie az taka zufala ked vravis ze si nevies nikoho " cudzieho" pri svojom dietati predstavit
Oj moja, akoby som citala o sebe. Dokonca som sa nasla v tych obchodoch, pepcu aj cige😀som sa zasmiala.. a veru je to cele na hlavu, clovek ma rodinu ale citi sa sam.. a ja napr potom ani taka pritomna pri doetati neviem byt ked nie som oddychnuta (resp. taka ze oddychnuta od povinností, nevypustena “para”, ziadny osobny zivot a pod)… Sice som este na RD ale viem ze sa to nezmeni ani po nastupe do prace, lebo ani teraz nie som odtial s nikym v kontakte…
Ved chodte vsetci traja ku svokrovcom, dieta im nechajte na pol dna a urobte si vlastny program. Ty si najdi pravidelnú aktivitu cez tyzden (cvicenie, tanec, malovanie, hocico….), dieta bude s otcom a ty spoznas novych ludi, najdes si kamaratky.
V skolke ste si ako rodicia s nikym nesadli? neodsudzujem, len mi to nejako hlava neberie.ja mam starsiu dceru uz gymnazistku a aj vtedy pred rokmi, aj teraz, pri mladsej, takmer 5 rocnej sme vdaka skolke prisli ku viacero kamosom. sme partia 4 rodin, zoznamili sme sa vdaka detom v skolke, tak sme si sadli, ze sa normalne navstevujeme, aj vlani, aj tento rok sme boli spolu vsetci 2x na chate. pre mna je to velmi zvlastne a pravdepovediac aj trochu nepochopitelne, ako sa neda za 5 rokov s niekym (ne)spriatelit- ani v skolke, ani na ihrisku, ani v susedstve. ved vsade su ludia, ozvem sa, prihovorim. verim ti, ze ta musi psychicky ubijat byt sama. neviem si predstavit fungovat, konverzovat a travit cas len s muzom, ved to musi byt cista ponorka.
Odišla som 150km od miesta, kde máme celú rodinu a kde som vyrastala. Neuveríš, mám sem viac kamošiek a známych, než tam. Vieš prečo? Lebo som využila každú jednu príležitosť zoznámiť sa, a keď mi niekto prišiel viac fajn, tak som začala viac rozvíjať priateľstvo. Nikdy som nečakala, kto osloví mňa. Btw inak som celkom dosť introvert, ale zároveň mám potrebu, byť raz za čas s ľuďmi, čo somnou nežijú (pracujem tiež z domu). Našla som si kamošky v škole, v škôlke, matky, ktoré som stretla v okolí bytovky.
ber to tak,ze na svete su na tom aj horsie- mas aspon manzela a rodinu ... ja som sama na vsetko ziadna rodina ani partner dokonca uz ani amosi -som v zahranici a vsetci poodchadzali ..dcera ma uz 12 - dnes je party z prace -tak som chcela ist -ale naoniec cusim doma lebo som nenasla odvaju ju nechat doma samu .. nemam ju omu dat aniale ze vobec nikomu ... plus este zacina pubertu takze je zalezena v izbe a ja sama cumim do pc a premyslam ci uz ist spat
@anonym_autor asi nie az taka zufala ked vravis ze si nevies nikoho " cudzieho" pri svojom dietati predstavit
@anonym_b877be keby mala novorodenca ani len neceknem, ale ona má 5rocneho o rok ide do školy. To už nie je bábätko. Keby chcela už by mala overenú opatrovateľku
Moji v takom veku chodili na krúžky, v 6tich do tábora a prespávali pravidelne u mojej mamy.
@anonym_autor no ked sa neda dat dieta nikomu, tak zite rodinne vsetci traja. Urobte si rodinnu sobotu, ci nedelu, nesedte doma, dajte kaviaren, kino, ci divadlo. Prechadzka po meste a tak.
Podla mna mas tie depky kvoli praci z domu, keby si chodila normalne fyzicky do prace, tak socializaciu mas, cesta do prace, z prace, ludia, konverzacie, inrerakcie atd.
Môžem ísť jedine sama, a to som aj robila, muž sa o dieta postaral. No lenže začalo nám upadať aj manželstvo takto. My fakt sa nebavime o ničom inom len o dietati, o lidl letáku a domacnosti. Tu kde žijeme nemáme nikoho vôbec, žiadne babky, žiadnu rodinu. My dvaja sme od narodenia dieťaťa neboli sami spolu ale ze absolútne nikde :(
Ako mame ísť obaja večer von? A ako si mam nájsť kamarátov, keď stále sme s dieťaťom? Keď je dieťa v školke my predsa pracujeme, hypotéka sa sama nesplati.. Ale ako toto písem uplne to namna dolieha. Padám do depky z pocitu ze nemám ani 40 ale večne sedím doma s dietatom... Mam pocit ze aj tie zvyšky poslednej mladosti a času kedy este v pohode všetko vladzem a nemám starecke choroby, tak to premrhavam.
Uplne najhoršie sú zimné mesiace, dieta je večne choré, vecne doma, a viem ze môjmu psych stavu nepridáva ani to, ze väčšinu toho času a chorým dietatom doma, aj pracujem na plný úväzok.. To je úplná psychiatria. Muž sa mi cuduje a nerozumie mi
@anonym_autor uplne ta chapem, tes sa ze nemas postihnute dieta aspon mas vyhliadku ze v nejakom veku sa odtrne. Dnesna doba rozdelila rodiny ak by som sa mala druhy krat rozhodnut uz by som si deti robila do 10 minut od rodicov. Ja este aj jednorodic ta izolacia je fakt na hlavu.
Nenašla si si kamošky na materskej, v susedstve, medzi kolegami, ani v školke. Neviem, ale asi nebude problém vo všetkých tých ľuďoch, ale skôr v jednej osobe. Tebe. Možno si pre druhých proste divná. A ciga a káva NA PUMPE tomu nasvedčujú.
Opatrovatelku si si mohla uz davno nejaku najst, ktorej by si doverovala. Ak sa teda inak neda. A muzova sestra, hoci si s nou nemas co povedat, mozno by vam aspon obcas syna postrazila, ak by ste jej navrhli, ze jej za to zaplatite. Nie je to cudzia osoba a ktovie, mozno by ste si neskor nasli k sebe cestu.
Priklanam sa k nazoru, ze ak clovek chce, tak si priatelov najde. Len musi byt aktivny a nie pasivne cakat, kedy si ho nejaky novy kamarat adoptuje. Tiez sa clovek musi vediet povzniest nad nepodstane hluposti, ako napriklad to, ze riesi druhy farbu laku na nechty. Hladas si kamosov, nie životného partnera.
Nenašla si si kamošky na materskej, v susedstve, medzi kolegami, ani v školke. Neviem, ale asi nebude problém vo všetkých tých ľuďoch, ale skôr v jednej osobe. Tebe. Možno si pre druhých proste divná. A ciga a káva NA PUMPE tomu nasvedčujú.
@anonym_85be6d teba tiez ludia nemaju radi, lebo aj sama pises ze nevies, ale vyjadrujes sa..
@anonym_autor ciga na pumpe má nikdy nenapadla ale odpoveď na otázku je áno
Môj muž sa dokázal plnohodnotne postarať a deti, takže nebol žiaden problém ak som vyšla s kamoškou dakam. A chodili sme aj spolu,babka /kamoška postrážila deti