Ako si poradiť so stresom a zlepšiť materskú trpezlivosť?
Ja úplne zlyhavam.... veci ktoré som si sľúbila ze nikdy robiť nebudem.... ze nikdy sa k veciam nepostavim istým spôsobom.... nic z toho neviem dodržať...
Neviem si dat rada z nervami... keď ma môj syn vytoci, tak mam sto chutí sa zbaliť a odísť. Nechať ho nech si blaci, reve vymýšľa, nech sám sebe papuluje a nech si robí čo chce.... a to pritom ho naozaj veľmi milujem. ZalwI mi na nom a neviem si svet bez neho ani len predstaviť ale tak ma vytáča.. ... dohovaranie nepomáha, krik nepomáha, a bitka tie nie... ja už naozaj neviem a to som si sľúbila ze nikdy na vlastné dieťa nesiahnem...
Som zla mama, psychicky i fyzicky vyčerpaná.... cítim ako zlyhávam.... a pritom je to vytúžené dieťa, ... a ja si neviem pomôcť niekedy....
Existujú nejaké lieky na nervy? Alebo nieco na trpezlovost? Alebo cvicenia na zvládanie takýchto situácii, kedy 2,5 ročný naozaj vôbec nepočúva?....
Ahoj ehm ja mám to isté ....ale mám ku tomu ešte dvojičky 8mesacne a mám dosť ....mením výchovu od základov žiadne bitky nepomáhali kdeže po zadku to nebolo nič pre ňu keď som jej dala po zadku povedala že ešte a vysmiala sa mi.....začala som menej kričať kludnit sa ja a sekla som zo sladkosťami a telkou ....je pravda že niekedy bola telka moja pomocníka ale už nie....má za odmenu ak sa zle správa nedostane nič a už ja musím vydržať ....nechám ju vyrevat vyplakať proste nie ....začalo aj fungovať "branie" obľúbených hračiek ....poviem jej že keď sa tak zle správala kričala jacala a bila sestry tak jej utiekli .....boli sme aj akože na dvore ich hľadať a strašne jej to bolo ľúto na druhý deň ráno ked som videla ze je pokojnejšia dobrá akože sa hračka vrátila a bola pred dverami fungujeme takto 4 dní zatiaľ je dobre 👍 ale cukor u nás si myslím že ju riadne ukludnil žiadne džúsy žiadne lizatka nič maximálne sladké ovocie má skúste no uvidite
No a to pockaj,ked bude v puberte....
Ten čas pre seba je prvoradý. S tým súhlasím. Ja napr.dávam deti večer späť už o šiestej, siedmej a keď zaspia, mám trochu času pre seba. Cez deň je to totiž ťažké nájsť ten čas. Súhlasím aj s tým, aby si syna nebila, on ťa preto nebude rešpektovať. Rešpekt vychádza zo vzťahu, preto musíš zapracovať na vašom vzájomnom vzťahu. Keď ťa vytočí, zaujímaš sa aj o to, prečo danú vec robí, alebo mu len zakážeš/dohovoríš? Možno má nejakú potrebu, kvôli ktorej sa tak v tom momente správa. Ja napr. Keď syn robí, čo by nemal, tak sa ho spýtam, prečo to robí. Jasné, že väčšinou mi ani nevie odpovedať, tak občas nahlas hádam. Niekedy sa aj trafím a hľadám tú príčinu. Ak na to nie je čas, poviem mu, že nesmie, ale že neskôr, keď bude viac času mi môže ukázať, čo tým vlastne chcel vyjadriť. Aj keď to nie vždy funguje, syn aspoň vie, že sa zaujímam o to, čo chce a čo prežíva. Sú však aj dni, kedy to jednoducho nejde a treba sa s tým zmieriť. Teraz máš ťažké obdobie s dvomi naozaj malými deťmi. Keď trochu podrastú a budú samostatnejšie, uľaví sa ti. Ideálne by bolo, keby ti aj niekto trošku pomohol. Zobral deti na hodinku von, aby si bola ja sama so sebou.
Vsak ho nechaj nech si robi co chce. Raz pochopi sam co ma robit
Nie si zla mama 🙂 si mama ako je kazda z nas, najdi si cas pre seba.
A do skolky odkedy pojde? Asi ma nevyuzitu kapacitu a vela energie 🤔. Aspon na pol dna, ked bude chodit, po zime, kedze mate aj mensie dietatko. A mate aj ine deti v rodine? Aby sa s nimi obcas pohral. Idealne o nieco starsie, aby mal vzor.
Ani ti nechcem pisat ze -bude aj horsie. Sa smejem ze toto bola priprava na pubertu. To ako ma vie vytocit 10-rocny alebo 7 rocna…..
ale momentalne coskoro 4-rocny je fakt extrem co on dokazal porobit 🙂
Ale aj ked pokricim pride ze mami lubis ma? Vysvetlujem hovorim preco som kricala. Lebo niekdy mam pocit ze ma ´neposlusne uška”.
Ospravedlnim sa. To je moja zasada-ano pustim paru v danom momente ale viem ze sa zato musim dietatu ospravedlnit (ze kricim resp som kricala) ale aj vysvetlujem preco som takto reagovala.
Naposledy ked letel zo schodov. Hovorim mu nebehaj pomaly. Este mi krici mami hrame preteky. Ja mu narto nie nehrame lebo spadnes a uz aj letel. Strasne som sa zlakla. To ako bol omodrinovany ani nemusim pisat. Este som aj okrikla ze preco ma teda neposluchol ci som mu hovorila zle…. A uz si to do teraz pamata. Ze ako letel dole 🙈
A čo tak ho postaviť do kúta?
Čo ti naozaj najviac pomôže je oddych a pomoc od druhých. Veď píšeš, som psychicky i fyzicky vyčerpaná. Toto je zásadné, iné rady nebudú fungovať dovtedy, kým nebudes mat naplnené tieto potreby.
Preto takto reaguješ a zlyhavas vo svojich predsavzatiach. Skús prijat najskôr samu seba, nevycitať si to, nebicovat sa za to, lebo určite robíš to najlepšie čo vieš.
Skôr porozmyslaj o tom, ako by si sama sebe vedela zariadiť ten oddych, relax a pomoc od druhých. Nemáš aspoň nejakú kamarátku, susedu, ktorú by si poprosila, aby ti malého na chvíľu zobrali von, bábätko pokocikovali, syn nemôže ísť do škôlky?
Ďalej skús zľaviť z domácnosti, domácich prac, mozno nemusíte mat dokonale upratané, kazdy deň navarené, obcas môžeš objednať menučko, dať nejaky polotovar..
Čo ešte môžeš a da sa - dodržiavať pitný režim, nehladovat, jesť viac ovocia, zeleniny, doplniť Déčko, magnetizmu (bisglycinat)..
Ak si toto všetko uvedomuješ, nie si zlá mama. Len kvôli sebe, aby si si neskôr nevyčítala, aj po zadku je udretie a trochu uber decibeli pri kriku. Lebo vieš, ked sa dospelý nevie ovládnuť, ako to môže vedieť dieťa. On ma tiež svoje frustrácie, len ich nevie pomenovať, tak to vyjadruje takýmto spôsobom. Ale úplne ťa chápem, že si vyčerpaná a unavená.
Ahoj 2,5r. V takomto veku sme tiež mali obdobie vzdoru ale keď začal chodiť do škôlky upravilo sa to neboj to obdobie prejde tie deti skúšajú v tomto veku co si môžu dovoliť sama to teraz z odstupom času vidím ze som mu veľa vecí dovolovala lebo bola som z toho už zúfalá keďže manžel pracuje v zahraničí a som naňho zväčšiť sama .... tiež sme len ľudia a tiež mame len jedne nervy nakoniec keď mal 3.5 roka diagnostikovali mu detský autizmus a adhd hlavne je stat si za svojim keď od dieťaťa niečo vyžadujes ísť si za tým a nepovolil nastavit mu neake hranice, prajem veľa síl .... neboj každé obdobie raz skončí
Ešte rada… najlepšie si oddýchnete a skludnite sa niekde vonku v prírode, lese, v parku, pri vode.. prirodzene prostredie; tam, kde netreba až tak dieťa usmerňovať, riešiť konflikty, davat pozor (nie detské ihriska, kútiky, nákupné centra atď).
Áno existujú lieky na nervy ...antidepresiva chod normálne k psychologovi a on ti povie ci ich potrebuješ ak áno pošle ta k psychiatrovi,nie je to žiadna hanba, ja som už na liekoch už som to proste nezvladala sama,mam 2 malých chalanov. Ešte skus krátku dovolenku len ty sama niekde v prírode a bylinné čaje na ukludnenie-lubovnik a valerianu,si proste vyhorena musíš sa dať dokopy a viacej sa starať o svoje psychické zdravie,mne veľmi pomohol Boh a viera. Veľmi ma to upokojilo,ten kľud a ticho pokoj v kostole je nebeský keď nie je omša to je na nezaplatenie.
Citim sa castokrat uplne rovnako. Zacala som brat magnezium a koenzim Q10. Troska to pomoze. Inokedy si nalejem pohar vina a spievam si ked po mne nieco chcu a snazim sa nepocut ten krik. Ale dost casto vecer ked uz spia sa citim ako ta najhorsia mat na svete. Hlavne co sa tyka starsieho syna. Ten ma ignoruje absolutne vo vsetkom a kazdeho ignoruje. Aj ucitelky v skolke povedali, ze on si ide vzdy svoje. Takze, nie si v tom sama. Asi sa tak mnohe z nas citia, len malokto to povie nahlas.
Si ta najlepsia mama a vsetko je to len obdobie. Vsetky to tak mame, nie si sama ❤️
Nie si zlá mama. Si unavená mama.