Ako vás materstvo ovplyvňuje emocionálne?

@anonym_autor ja sa hlasim k antidepresivovej skupine... je to loteria, ake dieta sa ti narodi

Som matka, ľúbim svoje dieťa, celému vesmíru neďakujem, sú dni, kedy ho najviac ľúbim, lebo spí 🤷‍♀️ čas vrátiť nechcem, náš život je iný ako pred tým to určite ale zároveň iný aj príjemne iný. Skrátka žijem tu a teraz.

@anonym_autor tak sú aj ťažké chvíle keď ma bolesti alebo choroba, tiež som niekedy rada že spi a ja môžem hocičo robiť ale áno väčšinu dňa ďakujem Bohu že ju mám lebo keď si otvorím stránky kde sa ľudia skladajú deťom na ich zdravotné problémy tak naozaj mám za čo ďakovať že mám doma zdravé dieťa. Čo by za to iní rodičia dali ... Ale samozrejme tiež som nervózna , nevyspana občas...

Sú chvíle, kedy mam srdiečka v očiach a len ho pozorujem aký je dokonalý. A sú dni, kedy odratavam minúty kedy už konečne pôjde spať.
Ale nikdy, ani v najhoršie chvíle (a to sme ich mali veľa a nemyslím tým, že som bola 6x v noci hore) som nepomyslela, že chcem vrátiť čas a nemať ho

Nemám väčšinou euforické pocity. Tie mám pri významných udalostiach. V bežný deň som rada, že mám deti, ale nelietam na ružovom obláčiku. Normálka. Emocionálna nevyrovnanosť sa to asi volá, keď pocity matky lietajú z extrému do extrému.

Mam také pocity vďačnosti a často. Pre mňa sú moje deti stredobodom vesmíru a ďakujem za ne Bohu každý deň aj keď pravdaže ma vedia vytočiť, a to poriadne 😃

Nie som šťastná celý deň každý deň, ale som každý deň šťasná. Sú aj ťažšie dni, keď je dieťa choré, ale ja by som bola bez detí určite menej naplnená.
Aj to vždy maličkému vravím, že je darček od Pána Boha.

Keď sa nahromadí frustrácia, samozrejme, že by som si na pár dní strihla život bez neho. Potom sa noc dve lepšie vyspím a je dobre. Si človek, nie stroj, nemusíš celé dni byť len šťastná (to si predsa nebola ani bezdetná, len Ťa frustrovali iné veci).

Najšťastnejšia matka som, keď spia. Neprežívam takmer žiadne euforické pocity, sú to malí ľudia, ktorých ľúbim urobím pre nich všetko, čo je v mojich silách ale súčasne si uvedomujem, že ma raz “opustia”, aby žili vlastný život. Takže som úplne triezva a neďakujem celému vesmíru a božstvu.

Vacsinu dna ma vytacaju, takze necitim ziadne euforicke pocity😆 ale kazdy den pridu take male momenty, ked sa pekne hraju, ked pekne spolupracuju a ked spia, kedy mam tie stastne pocity, ze som vdacna, ze ich mam. Ale to su take ostrovceky v oceane dna.
Mas este male deti ked mas tieto pocity? Aj ja som ich mala, ale ostrovcekov pribudajucim vekom pribuda, takze aj tie zle pocity idu do uzadia.

@anonym_autor pytala si sa svojich rodicov, ake mali pocity pri Tebe?

@jurly suvisi to s tym?

@jurly moja mama napríklad otvorene povedala, že často to bolo poriadne na 💩. A že aj o tom je materstvo - ale že bude aj lepšie. Či si myslíš, že naši rodičia boli stroje?

@michaela329 to je úplne jedno čo povedia rodičia každý má iné emócie, iné deti, iny život.
Cítim aj vďaku aj radosť, hrdosť, že je šikovná, ale aj pocit, že zabuchnut dvere a zmeniť komplet život.Celu škálu pocitov

@luccija a načo to píšeš mne? Ja som reagovala na jurly.

@hederamonstera mna to zaujima.
@michaela329 nemyslim, ze rodicia boli stroje.

som rada, ze ich mam. obaja su dospeli a ja som na nich hrda

@michaela329 pomýlila som sa snáď sa ťa to príliš nedotklo🙂

Sú dni také a také ale nevymenila by som ho ani za nič a to beriem lieky ale brala som aj pred čiže neviem ci by som brala ak by som pred tým nebrala. A to mam skvelé dieťa. V podstate bezproblémové. Ale aj ja mam niekedy dosť a žiada sa mi ísť medzi ludi a od neho a detských veci prec pretože už som v štádiu ze idem sama v aute a kričím aha kamión...

@anonym_autor Euforiu som nikdy nepocitovala, ale vdacnost casto. Mala som uz 41 rokov, ked sa narodil, predtym uz bol jeden nevydareny pokus a nasledne dlhodobe velke problemy, ktore som netusila, ci sa raz zlepsia. Takze to, ze som nakoniec bez velkej namahy znova otehotnela, ze tehotenstvo bolo v podstate bezproblemove, ze porod a zotavovanie boli bez komplikacii, ze maly sa narodil zdravy a sikovny, vzbudzuje vo mne velku vdacnost, nemuselo to tak byt.

Moja dcéruška má zatiaľ len 4.5 mesiacov, tak som mama len krátko, ale patrím do euforickej skupiny. 🥰
Som veľmi vďačná, že ju mám a zakaždým keď ráno vstanem a vidím ju sa usmievať v postieľke, tak sa mi roztápa srdce.

Bola veľmi vytúžená (tehotenstvo po 12tich rokoch snaženia) a je dobrý spáč.
Uvidíme, že keď bude mať 2-3 roky a bude sa hádzať v obchode o zem, či eufória neopadne. 😆

Moja má už 10 rokov, občas sa na ňu pozerám a nemôžem uveriť že je fakt moja. Ale mala som už aj také chvíle že som mala 100 chutí ju vyhodiť von oknom od nervov (obrazne povedané samozrejme)
Takže je to tak 50:50 🤣

@anonym_autor mám 2 malé deti v období vzdoru a častokrát sa cítim na antidepresíva pri nich. Ale euforické pocity mám každý deň a nevrátila by som čas, som šťastná, že ich mám. Samozrejme, že by som prijala aj týždeň "voľna a oddychu", materstvo vie byť vyčerpávajúce, je to záväzok na celý život, veľká obeta, ale aj radosť a láska. Keď spokojne spia, sú najkrajší 😁