Ako zjednotiť rozdielne prístupy vo výchove dieťaťa?
Kedze pracujem, tak sa s muzom striedam kazdy druhy den pri dcere. Jeden den je s nou on a druhy ja. Dcera bude mat o dva mesiace dva roky. A podla mna sme spravili velku chybu. Manzel je skor taky spontanny typ, najradsej by chodil stale po vyletoch a navstevach kedy je rezim uplne pozvolny a ja sa snazim urcovat hranice a mat rezim. A ta nasa dcera vobec neposlucha. Manzela poccuva v takom zmysle ze jeho nic nerozhodi ked robi nieco inak, prisposobi situaciu tak aby bol spokojny aj s jej vyraznim vzdorom , nesuhlasom a nesplnenim. Ja som prisna ale je mi to prd platne lebo s nou nepohnem, napriek tomu ze jej neustupim, a vie ze jej nepomoze nic. Ja som nestastna lebo s nou nemozem ist ani vonku bez toho aby sa nehadzala o zem. Problem jej vzdy ori vsetkom. Nechce jest, nechce spat, nechce ist na urcene miesto. Manzel si pochvaluje lebo jemu je jedno, robi to co ona chce. A ja naozaj neviem co ideme s tymto dalej robit
No nic, moze z toho vyrast len nepouzivat ziadne drasticke fyzicke tresty pri najhorsom len malo po zadku
,,lebo si to zapamäta, a ocinko bude vzdy tan dobry a mama zla.,Este je prilis malicka,.ale keby ze ma 6-aaz 9 rokov, tak tam treba uz detskeho psychologa,, alebo aj keby ste neboli veriaci ako skolacku dat ju na nabozensku vychovu,ale nie individualne ale so spoluziakmi,,,a to je najlepsia vychova,,nielen z pohladu viery ( v Boha, to nie je vymysel, Boh existuje ) ale aj celkovo spravania sa ,rozbor kutkov dobrych a zlych..ale na to ma dcrka este cas.
V prvom rade by vám ako rodičom malo obidvom záležať na tom,ako bude dcérka vychovaná. Prvé tri roky dávame deťom fakt ten základ, aby sa naučili nejakému systému a pochopili, že nejaké veci sa musia dodržiavať. Ja som napríklad dcérke od narodenia nastavila režim a teraz už bude mať 10rokov a je pre ňu úplne normálne a prirodzené, že chodí spať okolo 19.30hod. Nikdy som s tým problém nemala. Deťom treba proste nastaviť hranice,lebo oni nevedia, tak sa musia naučiť. Pán manžel by mal pochopiť, že ak to zmeskate, tak malej vlastne ubližujete a vy si s ňou potom už rady nedáte. Nebude chápať, prečo sa ma zrazu meniť
To je tazko radit, ja by som mozno bola na strane tvojho manzela a teba si predstavujem ako dost prisnu, co nemam rada. Mozno manzel nech trva na vaznych pravidlach (doma sa nikto nebije, nic nerozbija atd) a vykaslat sa na drobnosti, sposobene egom (napr neustupim pri tom ked place, ze nechce toto tricko ale druhe, aby si nezvykala, s tymto nesuhlasim). Tazko radit, neviem aki naozaj obaja ste a kde su vase hranice
@hederamonstera Ja som prísna, ale len v dôležitých a životohruzujúcich prípadoch
To v com ide oblecena, si cim sa hra alebo akou cestou ideme mi je jedno pokial je napr poriadne oblecena, nenici hracky akebo sa dostaneme do ciela
Pre mna je dolezite aby neutekala na cestu, nehadzala sa o zem ked nie je po nej, rozumej ze ju cakam aj hodinu kym doobzera vtakov na strome a ked uz poviem ze ideme dalej zacne trucovat pritom ske tam doho a viac krat jej poviem ze je cas ist, nedovolim jej nicit hracky ani ine veci, spat chodime vzdy v rovnakom case ale nedokaze zaspat samac ked zavriem dvere ze ude soat zama hned nezmyselny rev a v posteli sa najprv hodinu hru a vymysla az potom ju odpali, nikdy si nelahne a vankus a nesnazi sa zaspat a moze byt unavena akokolevk, s jedlom je to uplne ina kava, tam moc nerozhodujem lebo to nema ziaden vyznam prave naopak
To je obdobie vzdoru, to sa nedá úplne prevychovať. Môžeš to korigovať, ale nic extra s tym nespravíš …
Moja vrieskala a hádzala sa o zem tak do 4 rokov a to si myslím ze som bola na ňu prísnejšia, s pevnými hranicami ale dieťa tvrdohlavé a výbušné … Tieto amoky mali svoj vrchol okolo toho druhého roku, potom sa to viacmenej ukludnilo, ale fakt až do rych 4 vzdy ked bola unavená, hladná, príliš veľa podnetov tak si rýchlo našla niečo koli čomu sa treba švacnut na zem a hučať
Vymýšľanie s jedlom, spánkom a všetkým nad čím chcelo mať dieťa kontrolu to bolo rovnako
Ideálne nájsť si taký zlaty stred, niekedy radšej eliminovať ten krik ale niekedy to nejde, vtedy nepoľavit ale netrapit sa koli tomu. No tak hučí no a co
Moja mala odchody z detského ihriska z krikom tak 9 x z 10 tich.. Skúšala som sa dohodnut, sľubovala inu zábavu , dokonca som ju nechávala byt dokedy chce (tam potom z únavy prišiel vresk pre niečo ine ) nic nula bodov. Tak som sa s tým zmierila a odchádzala som s huciacim dieťaťom 7 dni v tyzdni
Hranice si musite nastavit spolocne, neexistuje, ze manzel povoli nieco, co ty zakazes...potom to dieta iba zneuziva resp. je zmetene. Nie je to vsak nic nestadardne, taketo problemy sa objavia v kazdej rodine...aj nam sa viackrat stane, ze sa s manzelom tazsie zhodneme vo vychovnych metodach, ALE rozdiel je ten a podla mna velmi zasadny, ze my sa aj vzdy po naslednom rozhovore aj dohodneme.
Musite si to vy odkomunikovat, treba tahat za jeden povraz. Pokial manzel nie je s prepacenim pako, tak musi pochopit, ze hranice a dodrziavanie pravidiel su velmi dolezite, skus mu poposielat nejake studie, odborne clanky a podobne. Mozno nasledne pochopi, ake nasledky ma do buducna, ak sa dietatu vo vsetkom vyhovie. Drzim palce!