Ako zvládnuť smutné pocity po pôrode?
Ahojte mamičky mám doma 7 ročného syna a novorodenca ktorý má 17 dní pri prvom dieťati som mala pri tých začiatkoch tiež také smutné pocity mala som ho v mladom veku bála som sa tej zodpovednosti a toho všetko tej veľkej zmeny no zabudla som už nato pretože odvtedy sme zažili veľa krásneho veľa zážitkov teraz keď som porodila druhé dieťa mám pocit že nič nestíham že sa už nevenujem prvému dieťaťu že som stratená úplne pretože už som bola nasadená na režim 7 ročného dietata druhé dieťa sme chceli strašne milujem ho najviac 🥰 je to moje srdce ,ale cítim sa zaťažená neschopná aj keď som si vedomá že toto som cítila aj pri prvom a zmizlo to najrýchlejším spôsobom no je iné spomínať na tie chvíle ako ich znova zažívať... nerozumiem ešte poriadne babatkovi aj to má trápi ...a cítim sa ako kôpka nešťastia že celý deň nerobím nič prejde ma to keď ho mám v náručí ale tie pocity prosté prichádzajú a potom odchádzajú a keď vidím vonku ako niekto nosí v kočíku už vacsie dieťa hovorím si keby už aj moj bol taký veľký mali ste aj vy niektorá takýto ťažobný pocit dosť mám aj ešte zle spomienky na pôrod bola som cisárskym rezom a dosť som si vytrpela celá ešte nie som v kope baby že to prejde ? Ďakujem
@misulikver111 neboj sa, prejde to, ale začiatky sú ťažké😟
Ak ti má kto pomôcť, nech ti pomôžu so starším, s domácnosťou...
Moja má teraz vyše roka, ešte nechodí, všade ju musím strážiť, lebo sa už vydriape všade, ale musím jej byť za zadkom.
Keď tak bilancujem minulý rok, tak to bolo také kludnejsie, bábätko spalo v perinke, na rukách, v kočíku... Teraz musím mať oči aj na zadku😵💫
Tvoje pocity sú úplne normálne, len treba vydržať, bude lepšie 😘
Ver ze kazda to zazivame. Je to nove malicke stvorenie. Svojska osobnost. Ma svoje potreby. Nie potreby surodenca 😉
Uz len to ze mas tieto pocity znamena ze si super a ze ti zalezi na oboch detoch.
Uvidis dobre bude. Hlavne si to uzivaj. Lebo to neskutocne rychlo ide.
@anonym_eaf892 ďakujem ❤️
@misulikver111 neboj sa, prejde to, ale začiatky sú ťažké😟
Ak ti má kto pomôcť, nech ti pomôžu so starším, s domácnosťou...
Moja má teraz vyše roka, ešte nechodí, všade ju musím strážiť, lebo sa už vydriape všade, ale musím jej byť za zadkom.
Keď tak bilancujem minulý rok, tak to bolo také kludnejsie, bábätko spalo v perinke, na rukách, v kočíku... Teraz musím mať oči aj na zadku😵💫
Tvoje pocity sú úplne normálne, len treba vydržať, bude lepšie 😘
@anonym_557d2f to čo my ženy musíme všetko zvládnuť je nepochopiteľné musíme bojovať sami so sebou a nikomu nič nepovedať len to vydržať preto som mala takú potrebu aspoň takto sa rozpísat lebo keby to poviem nejakej osobe v okolo mňa tak by si pomysleli že som hnusna matka ,že to dieťa nechcem ale ono je to dosť ťažké vysvetliť ale pocity vlastne cítim aby to nevyzeralo tak že to dieťa naozaj nechcem 😁 alebo niečo podobné,ale je to proste veľmi ťažké obdobie prave teraz pre mňa a ďakujem ❤️
@anonym_557d2f to čo my ženy musíme všetko zvládnuť je nepochopiteľné musíme bojovať sami so sebou a nikomu nič nepovedať len to vydržať preto som mala takú potrebu aspoň takto sa rozpísat lebo keby to poviem nejakej osobe v okolo mňa tak by si pomysleli že som hnusna matka ,že to dieťa nechcem ale ono je to dosť ťažké vysvetliť ale pocity vlastne cítim aby to nevyzeralo tak že to dieťa naozaj nechcem 😁 alebo niečo podobné,ale je to proste veľmi ťažké obdobie prave teraz pre mňa a ďakujem ❤️
@misulikver111 ideálne sa zveriť niekomu, sestre, mame, kamarátke, ktorá to pochopí.
Aby si sa nedostala do porodnej depresie...
Tie pocity sú normálne...hladina hormónov sa ešte len dáva do normálu, chvíľu to potrvá...
Držím palce 🙏 🙏 ❤️
@misulikver111 ideálne sa zveriť niekomu, sestre, mame, kamarátke, ktorá to pochopí.
Aby si sa nedostala do porodnej depresie...
Tie pocity sú normálne...hladina hormónov sa ešte len dáva do normálu, chvíľu to potrvá...
Držím palce 🙏 🙏 ❤️
@anonym_557d2f ďakujem naozaj ❤️
Áno, zažívame to každá. Alebo teda drvivá väčšina. Len nie každá sme taká silná a povieme to na rovinu ako ty. Ja mám 3 deti a pri každom som to zažívala. Držím palce nech to prejde čo najskôr.
@misulikver111 prejde to.Uz musíš deliť pozornosť medzi 2 deti nemôžeš si len tak ľahnúť , začne škola bude to o niečo lepšie.Su to hormóny zmena na nový režim.Uz si to zažila tak vieš, že zase bude dobre🍀
@misulikver111 napisem ti ako manzel manzelky, ktora sa uz 2.5 roka od sekcie nasej dcerky pasuje s poporodnou depresiou. podobne veci zazivala aj manzelka (a este horsie). ak by sa to nezacalo zlepsovat najblizsie 1-2 tyzdne, prosim, porozpravaj sa so psychologom. mam v nie vzdialenom okoli vela prikladov toho, ako sa to vie zvrhnut - a bud to neprezilo "len" babo alebo aj mama. takze som velmi rad, ze si sama manzelka uvedomila v cca 2 tyzdnoch po sekcii, ze sa nieco deje, v 3. tyzdni mala rozhovor so psychologickou online, v 4. tyzdni sme mali termin u sukromnej psychiatricky. sice, stalo to DOST vela, ale bolo to urgentne a nasli sme velmi kvalitnu lekarku. Statni bud nebrali alebo by sa cakalo dlho, co v takomto pripade nebolo realne. Alternativa bola mesacna hospitalizacia, ale to nebolo realne. sam by som to nezvladol a nevedel som si v praci zobrat mesiac volno.
@misulikver111 moja, akurat som vcera porodila piate babatko. Bolo to rychle, myslim v tom, ze este sme mali pred sebou 2 tyzdne a podla lekarov na novorodeneckom, mala este dcerka cas aj 3 tyzdne. Lenze napriek liecbe mi vyskocil vysoky tlak, sice sa ho podarilo zrazit a nemala som silu oponovat doktorke a cakat do terminu, nahlasila ma na vyvolavanie. Inak vsetko bolo ok, po porode mi spadol tlak uplne dole, placenta v poriadku, proste to bolo skoro a mam divne pocity. Ze sme mohli este pockat, ze ked sa tlak skludnil a tak, hoci viem, ake rizika to prinasa, akosi sa neviem s tym zmierit, akoby som ja nejak zlyhala. Je to nelogicke, ale su to pocity. A potom sa pozriem na svoje tretie a stvrte dieta, tie boli tiez pred terminom vyvolavane a su uzasne, skvele. A zdrave. A o to viac sa snazim uzivat si tohto maleho drobceka, ved nebude malinky vecne. Snazim sa sama napravit si hlavu. Maly Ti ma len 17 dni, to kludne moze byt nasledkom porodu, hormonalnou prestavbou, prechadzame si velkymi zmenami a je to normalne. Ja mam az uzkosti a neviem spat. Ja som ale brala Dopegyt na tlak a ten sposobuje aj taketo stavy, teda u mna ich po porode znasobil, idu mi menit lieky na tlak. Ale ja si pamatam, ze som to mala takto pri vsetkych detoch, okrem druheho. To bolo celkovo vsetko ine. Hlavne sa mi prisala a mala som nejaky akoby pozitivny doping. Vobec neviem, preco to takto mam. Uprimne sa Ti vyznavam. Ale ak by Ti to dlhsie pretrvavalo, tak chod aj za odbornikom, nech sa Ti neprehlbuje nejaka depresia. Ale zatial to vidim este na poporodnu adaptaciu. Od matiek sa akoby vyzaduje, aby hned boli v euforii z babatka, ale normalne moze byt aj nieco ine. Vela zien ma taketo depresivne a smutne pocity, ja aj dokonca citim zrazu take prazdno...a snivaju sa priserne nocne mory...
Ver ze kazda to zazivame. Je to nove malicke stvorenie. Svojska osobnost. Ma svoje potreby. Nie potreby surodenca 😉
Uz len to ze mas tieto pocity znamena ze si super a ze ti zalezi na oboch detoch.
Uvidis dobre bude. Hlavne si to uzivaj. Lebo to neskutocne rychlo ide.