Čo vám rodičovstvo vzalo a čo dalo?
.
Spanku a poriadku doma... a prinieslo mi to spankovu deprivaciu a depresiu 🙂
Uplne som sa nevzdala asi nicoho, len som musela ubrat z narokov... hodne ubrat. Prisposobit sa detom u takmer vsetkych cinnosti. S detmi sa da aj pracovat, aj cestovat, aj cvicit, aj vela inych veci, avsak nic z toho sa popri dietati neda na 100%.
Dalo mi to to, ze mam krasne a sikovne deti, ktore mi kazdy den ukazuju, ako ma lubia (a zaroven ma aj kazdy den dokazu vytocit). Nemenila by som to za nic na svete. Neexistuje nic krajsie, ako ked ti dieta povie, ze si najlepsia mamka na svete a ze ta lubi viac, nez cely vesmir.
ja na rovinu napíšem, že som sa vzdala budovania kariéry (dobrovoľne) a spánku (až v takej forme nie úplne dobrovoľne :D). oveľa viac mi to však prinieslo, celkovo som zmenila vnímanie sveta, hodnôt a hlavne som sa naučila obrovskej trpezlivosti, ktorej som predtým nemala ani len zrnko. no a samozrejme, prinieslo mi to takú lásku, akú som predtým nepoznala a nezažila - ani ako dieťa. teraz už sú veľkí, už mám čas aj na seba a pre seba, aj prácu, aj koníčky, ale aj tak je na konci dňa naj to, keď počujem - mami, mám ťa rád :D
Kalkulujes ci sa ti dieta oplati?
nicoho som sa nevzdala iba na chvilu odlozila bokom...24/7 sa zdravemu dietatu nevenujes navzdy
Dieťa mi viac dalo ako vzalo. A celkovo ani nemám pocit že mi niečo vzalo
Každá pricetna žena ktorá sa rozhodne mat dieťa predsa očakáva že toho spánku bude menej a aj rôzne aktivity bude musieť na nejaký čas obmedziť a pribudne riešenie detských “veci”
Ak toto niekoho prekvapí tak asi nemá všetkých 5 pokope
Ja ti napisem opacne, mne viac vzalo jak dalo..
Uprimne, neviem ci by som do toho sla este raz... Svoje deti lubim, staram sa o nich, vychovavam a vsetko okolo nich... ale to okolo nich nonstop.. To je masaker..
@pribinak ja som napríklad nedostatok spánku očakávala, ale prvý syn nespal takmer nič. celkovo sa so spánkom nekamaráti doteraz. a to bol šok, keď sa narodil a prvé mesiace spal 10 minútové spánky a bol 3 hodiny hore - takto 24/7. to dieťa prvý rok nespalo cez deň ani v noci, ani v kočíku, ani na rukách, ani v posteli :D riešili sme aj rôzne vyšetrenia, keď bol menší. celú noc prespal prvýkrát v 7/8 rokoch. druhý bol "klasické" bábätko - to už bolo také to, čo som očakávala aj ako bezdetná. ale aj tak to je nič v porovnaní s tým, čo mi rodičovstvo dalo. ja len že áno, nadmerný nedostatok spánku môže prekvapiť aj "pripravených" :D
@mon29 Toto je jedno z poslednych naozajstnych tabu v dnesnej spolocnosti.....Je dobre ze sa odvazis to nazvat pravdivo lebo je tu urcite vela zien ktore to maju tak isto ale nikdy sa s tym nikomu nezdoveria. A citat tu ako niekimu pomohlo more lasky je fakt pre tieto zeny zahul.....
Ja ako zena, ktora doma neobsedela a riesila to pracou, vyletmi, posedeniami, riesenim svojho vzhladu a podobnymi koninami.. mozem za seba povedat, ze konecne som zvolnila, konecne obsedim doma a moja jedina starost je dieta.
Mne dalo viac ako vzalo. Vzalo mi slobodu, bola som celý život,rozumej do 37 rokov, dobrodružná cestovateľka po rôznych štátoch sveta, v podstate všetky kontinenty, kde som aj nejaký čas vždy ostala a pracovala. Bol to neskutočný život plný dobrodružstiev, spoznávania, zábavy...život gombička. No posledných pár rokov mi už akoby niečo chýbalo,až som ostala tehotná a vtedy mi to cvaklo...že je čas na zmenu a troška vážnosti a zodpovednosti. Som šťastná, že sa mi to stalo v 36 rokoch. A môžem vyhlásiť, že keby som mala zasa 18 tak svoj život žijem presne tak ako som žila doteraz. Nič by som nemenila...♥️♥️♥️🍀
Je asi dolezite v akom obdobi sa to rodicov pytas. 🙂
Ja mam aktualne pocity, ze mi to dalo to najkrajsie co sa da od zivota cakat a vzalo... asi nic, len to vedomie ze clovek je za tie deti nonstop zodpovedny...ako budu zit, ako ich vychova, či neurobi chyby, či to robi dobre... ale aj to už pomaly prechadza lebo moje deti su uz dospele 🙂
Necitam komentare... pri detoch sa moje naroky znizili... nenakupujem pre seba ale hlavne pre ne....
Dovolenky neriesim podla toho co ja chcem, ale co je najlepsie pre vsetkych 4. Kazdopadne ak chceme ist s muzom kamkolvek tak musim najskor riesit babysitting. Dokonca ak aj do roboty ideme obaja, tak potrebujeme dohliadnut rano na deti a po skole zas... plus pes. Kedze do prace cestujeme 1,5 hodinu (nie kazdy den, ale predsa) tak nemozem nechat deti same (aj ked su cez den v skole) na 8,5 +3 hodiny...
Vlastne uz cely zivot prisposobujeme tak trochu viac detom... ich kruzkom, zaujmom, potrebam, uz je ovela tazsie odist na dovolenku v oktobri ci v marci lebo musim mysliet na to ze ucivo treba dohnat a toho je teda uz vela...
Asi som opisala vsetko okolo deti.... no nic, ano pri dietati uz nie si prva v poradi...
Áno, dieťa nám dalo a dáva veľa lásky. Avšak pribudli aj obmedzenia. Mne sa po pôrode zlomilo zdravie, spustili sa mi autoimunitné ochorenia štítnej žlazy, kĺbov a najnovšie aj niečo s kožou. Som špecifický prípad, ale bola som to ja, kto ráno vstával s plačom, že nevládze žiť, ledva sa o seba postará a do to sa staraj o dieťa, ktoré ťa potrebuje. Spoznala som, akú neempatickú časť rodiny mám (svokrovci) a akého mám milujúceho, starostlivého manžela. Zobralo mi to niektoré kamarátky, ktoré nemôžu mať deti. Na druhú stranu prišli nové v podobe mamičiek od pieskoviska. Ešte stále sa učím nereagovať na blbé rady i komentáre od okolia ohľadom môjho dieťaťa a už som prestala dúfať, že sa prestanú vypytovať na druhé dieťa, hoc som im vysvetľovala, že ho nemôžem mať a veľmi ma to mrzí. No napriek všetkému každý deň ďakujem, že mi moja dcérka mohla vstúpiť do života, že je zdravá a veľmi šikovná. Aj keby som sa mala rozhodnúť znovu, išla by som znovu do toho. Hoc som si nebola istá a občas si aj nedôverovala, vedela som, že do môjho života dieťa patrí.
Tesne po narodení iba vzalo co mohlo a ako stárne dáva viac a viac 😉
Nič nevzalo. A dalo mi do života úžasného človiečika ktorý mi naplnil život ešte väčším šťastím a láskou...
@mon29 suhlasim, a to som sa na to este aj "pripravila". Svoju rodinku lubim, dcera mi chyba po 10 min ked som neni s nou, ale.. s manzelom sme na deti sami a obaja 100% pracujeme.
Deti nam ovplyvnili vztah, som neustale unavena, dovolenka je este vycerpavajucejsia ako byt len doma a ist do prace, kariera uplne znicena.
A to ani nehovorim o poporodnej postave a o "vykojenom" mozgu... ano, vsetko je to len obdobie, vyzeram lepsie ako pred detmi a nic nelutujem, len som necakala, ze to bude niekedy tak strasne vycerpavajuce.
Vzalo veľmi ale naozaj že veľmi veľa. Možno to cítim takto preto, že mám ešte maličké dieťa a ešte je to náročné obdobie. Ale často nocami plačem, ako ma to zobralo vlastne “celú” ako osobu. Občas sa snažím nájsť sa/dať dokopy v drobných kúskoch, verím, že časom sa niečo “vráti”. Napriek tomu úprimne prehlasujem, že to neľutujem. A že čo dalo? Nedá sa to ani opísať, čo človek cíti pri pohľade na toho človiečika ❤️ Láska, pocit toho že všetko má zmysel, nehu, silu..
dalo mi to veľa, zmysel života a nevzalo mi to nič
mam 21 rocnu dceru, uz dlhsie mi hovori, ze nechce deti, nema pocit, ze by ich do buducna chcela a muz ze by mala mat a ja, ze nemusi ked nechce. Ja som sa tiez do deti nehrnula a moja babka vzdy hovorievala, ze ked tak jedno dieta a mala ich 6🤭 Ale som rada ze ich mam a tiez sa tesim, ked sa osamostatnia😉 Mat deti je narocne aj na psychiku aj na peniaze a nie kazdy je urceny byt rodicom.
Dalo mi to lásku, trpezlivosť a keď dieťa povie ze ta ľúbi a ten smiech je neskutočná láska.
Žiaľ mne to vzalo zdravie v podobe celiakie, anémie, strašne som zostarla v tvári, o bolestiach chrbta atď ani nehovorím, a doživotný stres aby sa im niečo nestalo. Tak ja neviem 🫣🤣 to je taka tragikomédia.
Deti a materstvo mi len a len dalo.Skusenosti,sebavedomie,veľa lásky,trpezlivosť,život aký som vždy chcela.Nenapada mi ani jedna vec,ktorú mi materstvo vzalo
Mne to dalo veľa. Ale vedela som celý život, že raz chcem byť mama a mať rodinu, milujúceho manžela. A zatiaľ som sa v tom našla (pri jednom. Čakáme druhé, tu už mám obavy, ako to zvládnem, už aj viac pociťujem veci, ktoré mi to vzalo, či zdravie, spánok, finančnú sebestačnosť, obmedzený spoločenský aj partnerský život,..).
Ale bohužiaľ mám aj kamošky, ktoré síce milujú svoje deti ako sa len dá, ale ak by mohli vrátiť čas, znova by do toho nešli, lebo im to úplne zmenilo život. Presne v tom, v čom aj mne, len niektorým viac alebo niektoré mali iné priority. Či už kariéra, vzťah, cestovanie, zdravie, financie, sloboda, zodpovednosť,...
Každá sme iná, na každú to bude vplývať inak a myslím si, že tabuizovať to alebo rozprávať len o tom peknom nie je dobré. Potom ženy, ktoré to nedávajú podľa "internetu" sa cítia ako zlyhanie, majú depresie, nevedia si vybudovať taký vzťah s dieťaťom, môžu mu to vyčítať,...
ak mas potrebu sa pytat takuto sprostu otazku tak si decko nerob
nemám pocit, že by som sa niečoho vzdala... áno, isté veci som musela načas obmedziť, ako napr. posedenia s kamoškami, plesy, výlety, ale ako deti rástli, tak všetko sa vracalo do starých koľají. A čo mi to dalo? Nekonečné more lásky ♥